ChatGPT | xxx

XXX

Rozmýšľam, ako sa tam dostanem. Na dedinu a ešte večer. A v šatách, alebo je to kostým? Sú nádherné ako z rozprávky, až po zem, čierne plus krvavé ruže. Krása. Stredoveké. Som pozvaná na tématickú párty. Nestíham autobus. A takto oblečená? Nie. Zišlo mi na um, že kamarát je z tej istej dediny. Nehovoril, že ide na párty niekam? No skúsim sa spýtať. Budem musieť ísť už prezlečená Prosto sa ho opýtam a hotovo. Bude to predsa jednoduchá otázka. Odvezieš ma či nie? Zase tak jednoduché to nie je, osloviť ho.. Idem. Ahoj. Prosím ťa, potrebujem malú pomoc. Či veľkú? Počúva ma. Dobré znamenie. Vysvetlila som mu situáciu. Dajako zvláštne sa usmial. Zaveziem ťa. Jedna veta. Som rada. Dohodli sme sa. A budem
s ním. Prišla dohodnutá hodina a ja som čakala. V šatách, nádherných. Užasný dekolt, v ňom červený kameň na retiazke. Rovnaké náušnice. Široká sukňa, korzet. No poviem vám, bola som pekná. Aspoň niekedy. Vystúpil z auta a bol neskutočne prekvapený. Aspoň tak vyzeral. Rýchlo sa spamätal a za tichého obdivu , tak sa mi zdalo, mi pomohol nasadnúť a nejako uložiť aj šaty na sedadlo. Stále nič nehovoril. Až sme vyrazili, spýtal sa ku komu to vlastne idem. Povedala som adresu. Aha. Nič viac. V tichosti sme pokračovali v jazde. Neskôr mi oznámil, že sa musíme ešte u niekoho zastaviť. Dobre. A zase ticho. Vedela som, že sa mu nebudem páčiť, ale až tak veľmi, že nič nepovie. To bolelo. No čo už.. Lepšie to nebude, čo by som tak chcela.
Zastavili sme u domu. Mám počkať. Chvíľu to trvalo. Už som si myslela, že to ani nestihnem. Párty. Ja! Des. Prehovorili ma. Tak mi treba. Dvere na dome sa otvorili a v nich stál on. Skoro som prestala dýchať. Mal oblečený kostým. Ale aký. Stredoveký, šľachtic. Absolútne ladil ku mne. Krásny muž. A ja. Toto som nečakala. Smial sa na mojom prekvapení. Vysvetlil mi, že aj on ide kam ja. Hostiteľ je jeho najlepší kamarát. Vyzeral úchvatne. Vlasy vzadu previazané koženým remienkom ako za starých čias. Akoby vyšiel z obrazu.
Párty bola nakoniec dobrá. Hlavne pre mňa. Tak vnútorne. Bola som s ním. A ešte sme aj tancovali. Bol dokonalým tanečníkom a gentlemanom. Ruku položenú na mne pri tanci cítim doteraz. Jeho tvár blízko mojej. Krásny úsmev. Napriek tomu, že to nebola jeho obľúbená hudba ani zábava sa veľmi snažil. A to bol iba so mnou.
Párty skončila a išli sme domov.. Nechcelo sa mi ísť nikam. Chcela som byť s ním. Neviem, ale asi na večnosť. Prejdeme sa? Nenapadlo ho, že šaty sú síce krásne, ale nevhodné na prechádzanie. Čo teraz? Veľmi som chcela byť s ním čo najdlhšie, tak som súhlasila. Zrejme si všimol moje zaváhanie a docvaklo mu to. Vieš čo? Pôjdeme sa ku mne prezliecť. Potešila som sa, ale odmietla ponuku. Predsa len je to jeho byt. Jeho útočisko. Presvedčil ma - chvíľu to trvalo - obozretne som vstúpila na jeho územie. Zvláštny pocit. Podobné veci som zažila. Prídeš k nemu a šup do postele. Ako sa na moje veľké prekvapenie správal bolo niečo úžasné. Stále veľmi milý, galantný, srdečný. Proste dokonalý. Ako vždy. Dobre, že som mala aj veci na prezlečenie. Zaviedol ma do vedľajšej izby , aby som mala súkromie. ACH, krásny chalan.
No a to bol koniec. Môj. Čo teraz? Ako sa mám sama dostať z takýchto šiat? Veď aj princezné mali pomoc pri vyzliekaní. Toto som nedomyslela. Vtedy zakričal, či som o.k. Asi som stála a rozmýšľala dlho. Nedá sa nič robiť, musím ho požiadať o pomoc. Hanbila som sa, bála. Bola som rozrušená, ale aj, priznám sa , vzrušená. Zavolala som na neho. Prosím, pomôžeš mi? Sama to nedokážem. Prišiel. Videla som na ňom jemný úsmev, zaváhanie, rozpaky. Nevedel, čo má robiť. Veď on sa povyzlieka ľahko.. Muži ! Aké jednoduché. Pristúpil ku mne.. Vysvetlila som mu, čo treba robiť. Vzadu rozopnúť háčiky a maličké gombičky, rozviazať korzet… Váhavo položil ruky na môj chrbát a začal s vyzliekaním. Nádherný pocit. Tak jemný dotyk. Jeho ruky na mne. Neskutočné. Smial sa pri tom. Bol taký nežný. Mala som pocit ako keby ma nenápadne hladil.. Ostala som v spodničke. Veľmi som sa červenala. Bolo to také vzrušujúce, romantické.. Jeho prítomnosť. Opäť motýle v bruchu. Ďakujem, zašepkala som. Pozriem na neho. Vôbec už nemal jemný úsmev. Jeho tvár prezrádzala veľa pocitov. Túžbu, vášeň, jemnosť aj očakávanie niečoho. Smútok, temnota. Odišiel z izby. Osamela som. Teraz som smútok mala v sebe ja. A bolesť. Chcela som ho. Ale nemôžem predsa ja ako žena povedať mužovi, že ho chcem ako prvá. Alebo môžem? Odradím ho. Stratím. Ako môžem stratiť niečo , čo nemám? Blbosť. Obliekla som si iba dlhé tričko. Nech, kašlem na to. Nech si myslí čo chce. Pozval ma on. Jeho nápad. Môj vzdor, truc?
Vyšla som z izby. Uvaril čaj, sebe kávu. Posaď sa. Inokedy je k nezastaveniu. Zvláštne. Sedím na sedačke, pijem čaj. Mala by som ísť domov. Nechce sa mi. Tak sedím. Sme ticho. S ním je aj ticho úžasné. Po očku si ho obzerám. Nejako sa mi zdá, že sme chceli ísť ešte von. Asi už nie. V domácom oblečení som ho ešte nevidela. Divné. Mne ide srdce vyskočiť z hrude, som nervozna a on nič. Kľudný. Chlapsky sedí na sedačke a pozerá. Kam to pozerá? Na mňa. A teraz už mám naozaj malú dušičku. Pomyslím si strašne ťa chcem Tak veľmi až to bolí. Stále pozeral ponad hrnček s kávou. Rozmýšľam. Dobre sa na mne bavíš? Ja sa nebavím. Trpím.
V očiach má iskričky, tajomný úsmev. Celý je tajomný. Fakt sa na mne baví. Nečakane vstane, odloží hrnček, priblíži sa ku mne. Zastane predo mnou, zoberie mi hrnček z rúk. Čo robíš? Pijem ! Nevadí, práve si dopila. To ma nahnevá. Chcem odísť. Snažím sa postaviť. Jemne ma zatlačí späť. Nie. Nejdeš nikam. Si krásna. Ešte že mi zobral hrnček z rúk, inak by mi asi vypadol. Sadol si vedľa mňa. Zase ten hlboký pohľad. Raz sa v ňom utopím. Nevadí. Chcem.. Čo vlastne? Bozk. A to ostatné. Všetko. Spýtam sa , čo chceš? Teba. Jeho prsty hladili moju tvár, pery krk, zrazu boli všade. Vo vlasoch, pod tričkom. Pobozkal ma najprv jemne, nežne. Objala som ho. Jeho bozky boli čím ďalej nástojčivejšie, odvážnejšie. Topila so sa.
V jeho rukách. Milovali sme sa.
Pocítila som nepríjemné zatrasenie. Čo je? Auto zastalo. Boli sme doma. Vstávaj. Povedal. Sme doma. Studená sprcha. Tak by sa dal opísať môj pocit z prebudenia. SEN. Bol to zase iba sen. Hlboko som si povzdychla. Aspoň niečo. Pozriem vedľa seba. Usmieval sa. Musela si mať krásny sen. Si celá červená a zadýchaná. Čo to bolo?
Teraz sa tajomne usmievam ja.
Nie len ty máš tajomstvá.