ChatGPT | xxx

Blížila sa, zjavila sa akoby z ničoho, čierny dym

zápach síry, syčanie, tiché hlasy odnikiaľ, šepot

kráčala cestou k jaskyni, temnou nocou

našľapovala sebaisto, každý krok hrozivo tichý.

 

Celá v čiernom odeve, dlhý plášť jej aj v bezvetrí vial okolo tela

kapucňa pripnutá striebornou sponou k dlhým havraním vlasom

jej šaty mali farbu noci, len amulet na krku svietil ako krvavý mesiac

zastavila sa na okraji malej lúky, na ktorej konci býval on - Drak.

 

Cítila ho, jeho silu, tlkot srdca, z hlboka si povzdychla, musím ho zabiť

z jej oka tichá slza vykĺzla, telom prebehla triaška, rýchlo sa spamätala

pozrela na oblohu, musí to byť dnes, mesiac je obrovský, magický

dovolila si jemný cit - lásku k nemu, divokú, nebezpečnú, spaľujúcu.

 

Hlavne zakázanú, v čiernej knihe proroctiev, na začiatku vekov zapísanú

spomínala na lásku nekonečnú, keď s Drakom prebývala veky

na čas milovania, divokých rozkoší a jemných pohladení

Dosť! Nastal čas splniť vôľu najvyššej panej Lilith, ach nedokážem to

 

Stále držím tvoje srdce v mojom, nepohasol oheň v ňom

tvoje srdce je čierne ako moje, no láska v ňom horí neustále

nič sa za tisíce rokov nezmenilo, len túžba narastá, dnes musí skončiť

posledný pohľad na na Lunu, vykročím cez lúku k jaskyni.

 

V hlave počujem hlasy, dokážeš to, je to jej prianie, musíš...

 

Začínam byť dosť nekľudný, niečo sa blíži, ten pocit poznám

je to ONA! Kráča potichu, no ja jej krok vnímam, jej vôňu, silu

je to veľa storočí, čo bola mojou dňom i nocou, stále je mojou láskou

oheň v mojom srdci nepohasol, aj keď som jej ho daroval.

 

Vyjdem pred jaskyňu, svit mesiaca je neprirodzene jasný

v podobe muža ju čakám, je krásna, tajomná, nebezpečná, iná?

Niečo nie je v poriadku, cítim aj bolesť, smútok, strach

každý jej krok je pevný, no ja cítim váhanie, nepokoj.

 

Stojíme oproti sebe, je nádherná, vyžaruje z nej veľká sila

kapucňa jej padne na ramená, má nádhernú tvár

och, je úžasný, mocný, dokonalý, nedokážem to 

zase tie hlasy v hlave, poslúchni, nedopadneš dobre.

 

Vytiahnem dýku, drahokamy na nej iskria krvavou barvou

jeho pohľad je temný, nebezpečný, spozornel, začína sa meniť

drak v ňom zvíťazil, vzlietol dosadol na lúku, oči mu horia, dym z nozdier

utekám za ním, pripravená na boj, ale ruka sa mi trasie.

 

Pochopil som, chce ma zabiť, poslúcha rozkazy Lilith

nechcem s ňou bojovať, budem sa len brániť, neublížim jej

stojí predo mnou neohrozene, pripravená, ale čo to? Zneistela?

Nie, uteká oproti mne, dýka vysoko zdvihnutá, v očiach divoký lesk.

 

Prikrčím sa k zemi, sledujem ju, snaží sa na mňa vyskočiť

schytím ju labou, zdvihnem do vzduchu, dýka padá na zem

snaží sa vyslobodiť, položím ju na zem, prudko dýcha, hnevá sa

v tom urobí niečo nečakané, sedí v tráve a plače. 

 

Veľmi sa snažím ublížiť mu, bodnúť ho do ohnivého srdca

držal ma silno a jemne, skoro nežne, nebál sa o život

je zmierený so smrťou? Neviem ovláda ma láska k nemu

pani sleduje každý môj krok, klamstvom ukradla mi drakove srdce.

 

Mesiac zastreli mraky, počujem hromy a začína pršať

vtom objaví sa Lilith ako hrozba z pekla, v rukách drží jeho srdce

oči jej planú pekelným ohňom, horiace srdce draka dvíha nad hlavu

v mysli počujem jej nenávistný hlas, tak zabiješ ho?!

 

Drak sa začína triasť, ona silno stláča jeho srdce, moje puká bolesťou

kvapky dažďa sa miešajú so slzami na mojej tvári, ona sa len šialene smeje

akí ste len úbohí vo svojej láske, veríte si navzájom, úbožiaci

drak, ty si môj, mám tvoje horiace srdce, späť do pekla sa vrátime.

 

Vidím ako sa pohol k nej, jeho čierne šupiny sa lesknú v žiari ohňa

postavil sa k Lilith, ona mu srdce vrátila, premenil sa na muža

obaja zahalení do pekelného plameňa odchádzajú, len dym a síra

Drak obzrie sa na mňa, v očiach má smútok večného života.

 

Mesiac zažiari ešte jasnejšie, spustí sa obrovský lejak

nie sú vidieť moje slzy, hrom buráca nad horami

nepočuť môj zúfalý krik, prečo, láska moja, padám k zemi

mesačný paprsok zasvieti z oblohy na moje telo.

 

Mením sa na strieborný, mesačný prach, trblieta sa v povetrí

vietor odnesie maličké zrnká nad hory, pokryje koruny stromov

tak končí láska obetovaná , v čiernej knihe proroctiev zapísaná.

Drak a Bosorka

 

... môj amulet v tráve leží, jeho žiara pohasla ...