denik majora Roja Meka Nointa den štvrtý

Dnes je tretieho Októbra 2014
------------------------------
moje meno je Roj Mek Noit Major šiestej divízie nezívanej Guardi matky zeme ..
----------------
moja otázka dnešného dna je
sme ty čo zlyhali ?
alebo sme ty čo prežili aby pokračovali a postavili z ruín noví svet ....
znovu mi nik neodpovie ?
áno myslel som si ...
neostáva mi nič iné iba sa uspokojiť stým že odpovede na každú položenú otázku padnú do čierneho ticha ..
----------
tento deň sa mi zdá nejaký iný než tie tri po apokalypse....
najprv som myslel že prišla zombie apokalypsa ako z nejakého filmu či hry...
ale zrejme je to niečo iné...
-----
už len kvôli tomu čo sme dnes videli ...
----------------------
bolo 10:25 ... prechádzal som sa po budove .... bol som na opačnej strane od hlavného stanu keď som započul hlas ...
podišiel som pomaly k oknu a zbadal niekoho v čiernom.. mal na sebe čierny plášť a temnú zbroj ... do konca nejaký neprijemne vypadajúci meč...
nechápal a neveril som svojím očiam...
rýchlo som cez vysielačku zavolal hliadku nech sa idú pozrieť..
jeden z mužov zakopol o skriňu čím padol na zem ...
zvláštna postava v čiernom sa otočila do okna ...
v reflexe sme sa hneď skryli ... a nabili potichu zbrane ..
počuli sme jeho hlas ktorí bol tak odporný že naháňal strach na vôkol...
mojím mužom vybehli slzí...
a ja som sa v obrovskom strachu skrčil k zemi...
pevne som stisol samopal a zatol zuby ...
niečo rozprával veľmi divným jazykom...
znelo to nejak takto ...
----------------------
:Nahrávka : KAZGIEME GHUL MEDIOLA ... NASHADZAKUEE FAGLITO MEDIOLA MOJA LICH ! ! ! AAAAAACHR :
-----------------------
ani neviem ako ma napadlo v tom hnusnom strachu nahrať to čo povedal na diktafón... ale spravil som to .. .
mysleli sme že na nás zaútočí horda mŕtvych ...
ale postava sa otočila späť chrbtom k budove ...
nevedel by som o tom ale videl som ho cez škáru v stene ...
chvíľu tam len tak stál...
ako by premýšľal či prehľadá budovu...
potom sa vydal v pred po ulici ..
pri chôdzi zasunul meč do púzdra ...
čepeľ nebola v nej krytá...
tak som ju sledoval...
a pri pohľade na ňu hmm ...
ako by som počul nejaký hlas ...
bolo to ako keby bol čierny oheň uväznený v chladnom mraze ....
keď zmizol z dohľadu prikázal som mužom aby pre istotu jeden z nich dával bacha na stranu kam sa vydal ...
no ale zvyšok dna bol úplne pokojný...
ale tá divná atmosféra ktorá tu pláva vzduchom okolo nás mi asi dnes nedá spať...
-----------------------------------------------------------
na dnes Roj Mek Noit konči uvidíme sa pri piatom zázname ..