Emmanuel

1
Prišla som pod obyčajný starý panelák,
ktorý bol uprostred ostatných podobných panelákov.
Otvorila som vchodové dvere a
vošla som do suterénu.
Rozhodla som sa ísť po schodoch až na
šieste poschodie.
Tam som zastala pri dverách a
zaklopala som.
Niekto mi odomkol dvere,
pomaly sa vŕzgajúco otvorili
a za nimi sa objavil vysmiaty pánko
oblečený v olivovozelenom svetri
a obyčajných modrých rifliach.
Mal tmavohnedé mierne vlnité vlasy
a zelené oči, ktoré boli navlas rovnaké
farbe svetru.
Mal milý úsmev.
Ľudia ho volali Emo,
ale ja viem, že sa volá Emmanuel.
Vošla som dovnútra
a išla som ďalej
Prišli sme do miestnosti
s dvomi koženými
kreslami a malým okrúhlym stolom.
Posadila som sa na kreslo, ktoré bolo bližšie
a on si sadol na to druhé.
O chvíľu sa však postavil
a niekam odišiel.
Po asi piatich minútach
sa vrátil a doniesol mi horúcu čokoládu.
(On vie, že nepijem kávu).
Odpila som si z nostalgického červeného
hrnčeka s bielymi bodkami.
Po chvíli som vstala tentokrát ja,
lebo z obloka, ktorý bol oproti kreslu
som zbadala nádhernú modrú oblohu posiatu
malými mrveničkovými oblakmi.
Milujem oblaky.
Pretože každú chvíľu sú iné.
Nikdy neuvidím takú istú oblohu.
Vždy vidím originálnu maľbu.
A on to vie.
Podišiel ku mne
a spolu so mnou sa pozeral na tú nádheru.
Nepotrebovali sme slová.
A v tom momente som vedela, že
on takisto miluje oblaky, ktoré namaľoval jeho otec.
Znovu sme si sadli na kreslá.
Pozerali sme sa na seba.
Videl do môjho vnútra.
A jeho oči boli také hlboké, že som v nich videla všetku jeho lásku.
Vtedy som si uvedomila, že ho nechcem opustiť.
Že nechcem nikdy odísť od neho.
Že on je ten, ktorý ma naozaj miluje.
Usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.
Podišiel ku mne a na čelo mi spravil znak kríža.
V tej chvíli som pochopila, že on za mňa zomrie.

2

On zomrie za mňa.
A čo ja?
Mám sa len prizerať?
Alebo môžem spraviť
niečo aj ja?
Môžem ja zomrieť za neho?
V hĺbke srdca som vedela, že hej.
A on vedel, že by som to spravila,
keby chcel.
Pozrel sa na mňa.
Znova sa usmial.
Áno.
Chcem žiť pre neho
a zomrieť tiež len pre neho.
Inak môj život stratí zmysel.
Už som sa rozhodla.
Aj keď zomrie, bude žiť.
Vo mne, so mnou, skrze mňa.
Som odhodlaná milovať tak, ako on miluje mňa.
Naučí ma to.
Otvoriť srdce pre ostatných.
A potom zistím, koľko lásky sa vo mne ukrýva.