Až raz ...

Až raz ...
snehom prekvitne ti vlas
- prepáč prosím, negalantnú zmienku,
tak rýchlo letí šialený náš čas,
len nájsť v ňom miesto na spomienku.

Či tomu veríš ?
... neviem, snáď.

Pýtam sa seba ...
po stý krát,
Načo lásky preukrutné,
keď po nich vzdycháš do dlane
a končievajú zväčša smutne,
nie ako v krásnom románe !

Či tomu verím ?
... neviem, snáď.

V živote ...
vždy niečo stratíš
a niečoho sa musíš vzdať.
Čas však naspäť nenavrátiš
načo tajme spomínať ?

Či vtedy veriť ?
... neviem, snáď s nádejou ísť treba spať.