Perfektný kruh

Perfektný kruh

Raz, dva, tri...
a ja zas sám zdolám Tatry
Rozdávam ľudom „solídne“ karty
s odleskami ich tvári...
a že sa mi myšlienka tvári

...Nevinne odšklbla pavučinu
srdca v agónií

Z morí a plies zdolávam
seamaid v hlbinách môr,
kde-tam nádej v mozgových
štrbinách,
... zdolávam cípy
najvyšších hôr.

že zdolám Tatry
sny bez pointy...

Komu tento svet patrí ?
Plný môr

Keď si ľudia čmárajú pavučinu
na srdce a odšklbnú kus za kus

Ako tie vrabce z tŕnia perlami
Tak dlho to trvá, a verím
že vyhrám seansu s nervami










Z generácie na generáciu pocit prázdnoty zrejme dodáva vzdorovať svetlu sveta.