V samote ticha

V samote ticha

Cez okno dýcha studený zimný vzduch,
jeho dotyk je pevný,
holé konáre stromu vonku pomaly krúžia.

V miestnosti
vládne ticho s ťažkým plášťom samoty,
pristúpim bližšie k oknu a sledujem ten tanec.

Vietor jemne šepká,
napĺňa priestor jemným šumením.
V izbe prebýva chlad ako starý priateľ, ktorý prišiel a zostal.

Moje prsty sledujú zamrznuté sklo – na chvíľu stratené v sne
zatiaľ čo myšlienky ma nenútene unášajú.

Zimomriavky prenikajú cez trhliny v srdci
neviditeľné, krútia v rytmickom objatí.

Vzduch zostruje zmysly; ticho prehlbuje chvíle pozastavené v čase,
kontemplácia ma tu nachádza pritlačí k zimnému dychu.