Anotace: -
Labyrint
V čierných chodbách pamäti
vidm tvoje oči,
jasne žiariace.
Tiché ozveny smiechu doznievajú,
neúprosný šepot
svedomie, ktorému slová utiekli.
V štrbinách srdca
uprostred ticha, objatia smútku
hľadám slávnostnú pieseň
za všetko stratené,
za všetko nedopovedané,
za lásku večnú.
Představuji si, jak chodíte od zámku k zámku, od hradu k hradu, recitujete ženám a dvorní paničky omdlévají blahem
10.01.2025 19:35:50 | KarMa
Paměť je někdy opravdu jako bludiště...ale uchovává...a tak občas dotkneme se - ztraceného*
09.01.2025 22:49:57 | cappuccinogirl