xxx

XXX

Vytvor si predstavu dokonalého muža. Opäť neviem nič napísať. Blok. Skrat. Prázdna hlava. V sebe toho mám veľa. Napríklad ako sa cítim. Je mi dobre? Asi nie veľmi. Rozporuplné pocity. Ano? Nie? Tak teda chce ma či nie? Všetko si musím sama nejako vysvetľovať. Dohadovať sa sama so sebou. To nie je dobré. Všetko môže byť inak Asi aj je.. V podstate smutné. Neistota bolí. Predsa nemôže byť tak ťažké niečo povedať, napísať. To sa dá , nie? Je to vec dôvery? Strachu? Nezáujmu? Fakt neviem.
Idem na prechádzku. Vyvetrať hlavu. Pekne sa oblečiem, pripravím sa. Prečo? Pre svoj dobrý pocit, či pre neho? Veď nejdem za ním. A čo keby som ho stretla? To asi nie. Také šťastie nemám. Na druhej strane, môžem so sebou urobiť čo chcem, pekná nie som. V tomto smere mu nemám čo ponúknuť. Nuž, spravím , čo sa dá.
Kráčam mestom. Je pekne. Teda okolo mňa. Vo mne nie je.
Zrazu pozerám a spoza rohu ide on. Pre boha. Je to naozaj on. To predsa nie je možné. Ja mám také šťastie? Opäť sa neviem nadýchnuť. Motýle v bruchu. Červenám sa. Dobre, že ma nikto nevidí. Pociťujem veľkú radosť, šťastie, vzrušenie… Nevšimol si ma. Aj tak dobre. Môžem ho pozorovať. Dajako sa ponáhľa. Rýchlo kráča dolu ulicou. Nedbalý vzhľad, ako keby len narýchlo vyšiel z domu. Ktovie kam ide. Možno do obchodu? To by bolo dobre. Nestretli by sme sa. Máme rovnakú cestu. Idem dolu ulicou za ním. Je krásny ako vždy. Vlasy mu vejú na všetky strany. Vyzerá inak. Uvoľnený, kľudný, v pohode. Tak rada sa neho pozerám. Túžba na neho zavolať je veľká. Odolám. Je to ťažké. Zrazu sa zastaví pri novinovom stánku. Ćo to robí? Nie, nie, bež ďalej. Takto ma uvidí. Zrejmä len vybehol z domu po cigarety. Nedá sa vyhnúť stretnutiu. Mám radosť, že ho môžem pozdraviť. Aspoň chvíľu ho počuť. Dobre, že je na druhej strane . Čo mu povedať, aby sa na chvíľu pristavil? Všetko o čo by som sa pokúsila, by bolo trápne. No tak skúsim pozdraviť. Je to tak. Kúpil cigarety a vracia sa späť. Na tvári mám veľký úsmev. Ide po svojej strane ulice. Všimol si ma. Jeho úsmev ma vždy zahreje u srdca. Ako balzam na moju dušu, ako pohladenie. Pozdravil ma. Tiež pozdravím a tajne dúfam, že možno, len možno sa pristaví. Stalo sa. Na pár sekúnd. A išiel ďalej. Videla som ho, on videl mňa. Nakoniec mám šťastie. Prečo je stále taký krásny? Túžim povedať mu niečo milé. Tak , aby sa jeho oči stále iba smiali. Aby bol šťastný aspoň spolovice ako ja. Veľmi by som ho chcela objať, cítiť jeho nekonečnú blízkosť, zotrvať v jeho náručí. Nemám nič. Len svoje nemožné predstavy, sny a klamstvá, ilúzie šťastia. Chcela by som vykričať do celého sveta , všetkým, ako veľmi po tebe túžim, ako veľmi ťa chcem mať pri sebe.
Obzriem sa. Je preč. Vyčarím úsmev na tvári. Vánok odveje môj sen. Opäť len sen.
Ty si môj nádherný sen