PRÁZDNA KNIHA - 1
PRÁZDNA KNIHA - 1
Sbírka: PRÁZDNA KNIHA
Sú obchody, ktoré ma fascinujú od detstva. Ako dieťa ma samozrejme sprvoti zaujali hračkárstva a papiernictvá. No odkedy som pochopil abecedu, prvenstvo prevzali kníhkupectvá. Držia si ho dodnes. Ak sa s manželkou v nákupných centrách rozdelíme, aby som ju namrzenými pohľadmi nevyrušoval pri prezeraní handár a podobného tovaru, tak sa na záver nákupného výjazdu spravidla stretávame práve v predajni kníh.
Bolo povianočné obdobie, končil víkend a poloprázdne kníhkupectvo v podvečernom čase nabehlo na oddychový režim. Pach tiel, sprejov a voňaviek motajúcich sa kupujúcich vystriedal vzdušný priestor a vôňa tlačeného papiera. Mohol som sa nerušene venovať hľadaniu zaujímavej knihy.
Dosť ťažká úloha pre technicky vyštudovaného človeka. S vypestovanými predsudkami voči intelektuálom. Pre jedinca, ktorému s nevôľou dovolila slovenčinárka pristúpiť k ústnej časti skúšky maturity.
Neklasifikovateľné. Taký bol jej prvý návrh hodnotenia maturitnej písomky pozostávajúcej z troch strán vraj bezobsažného textu. Napísaného veľkým písmom a s ešte väčšími medzerami medzi riadkami. Psychicky zdravý jedinec by ho vtesnal na necelú stranu. Našťastie ju presvedčili argumenty triedneho profesora. Bolo by naozaj divné, ak by úspešný riešiteľ krajského kola fyzikálnej olympiády nebol pripustený k maturite. A uznala aj, že prihláške dotyčného na technickú vysokú školu bude preto vyhovené. Určite teda nehrozilo, že by v budúcnosti jeho kariéra mohla mať niečo spoločné s literatúrou.
Nájsť zaujímavú knihu pre takúto literárne polovzdelanú osobu bola naozaj ťažká úloha. Najmä ak dotyčný nestál pri bestselleroch so skvelými referenciami, ktoré by mu pomohli zorientovať sa. Po opakovaných sklamaniach z tejto oblasti literatúry sa totiž v zúfalstve postavil pred regále s beletriou.
Ani pri opakovanom výbere manželky by som nebol tak prieberčivý, ako vtedy pri kúpe knihy. Pridlhé, krátke, intelektuálne, ženské, popisné, staré... Nezaujímavé výplody alkoholika, duševne chorého či feťáka. Skrátka, kto chce psa biť ...
Ostalo jediné. Ponechať to na náhodu. Zvoliť číslo a vytiahnuť odrátanú knihu.
Nepomohlo.
Dostal som sa až písmenu N. Nabokov. Hm. Lolita by mohla byť. Lenže prečo práve tú si si kúpil ? Prvá otázka polovičky. Dobre vie o čom je tá kniha. V jej očiach by som sa okamžite stal starým pedofilom. Kontrolovala by, či ju neberiem na záchod. S inými knihami doteraz taký problém nemala. Nie, nie, Nabokov nie ... Radšej ...
Zablúdil som očami ďalej. Zastavila ich kniha bez autora a názvu na chrbte obalu. Povytiahol som ju. Na prednej časti obalu bola samolepka s jediným slovom. NEZNÁMY.
Zaujalo ma to. Očividná slovná hračka. Názov knihy ? Alebo pseudonym autora ? To skôr.
Vybral som ju z poličky. Po chvíli prezerania som neveriacky prelistoval celú knihu spredu i odzadu. A ešte raz.
Nebolo v nej totiž nič. Nie že by chýbali listy, to nie. No navonok normálna kniha bola bez textu. Aj bez čísiel strán. Iba vzadu na obale bolo uvedené akési registračné číslo a cena knihy 19,5 €. S DPH. V tej chvíli som ju vnímal ako drzosť. Nepodarený vtip.
Obzeral som si ju opakovane. Mala kvalitnú väzbu i papier. Kartónový obal pôsobil príjemne. Evokoval pocit, že autorovi záležalo na jej ekologickej výrobe. To sa dnes ráta.
Moju bezradnosť si všimol mladý predavač. Slovo mladý vlastne uvádzam zbytočne. Dnes sú kníhkupectvách prevažne mladí predavači.
“Môžem poradiť ?”pristúpil ku mne s nádejou, že mu pomôžem prekonať povianočnú nudu v predajni.
Inokedy by som ho vypoklonkoval, no vtedy som mlčky a škodoradostne ukázal svoj úlovok. Po chvíli naň pozeral vyjavenejšie ako ja.
“Je tam ešte nejaká ďalšia ?” vyjachtal. Ktovie či bol zaškolený riešiť takúto situáciu.
“Zdá sa, že nie. Nepozeral som.”
Hlavou som pokývol k miestu, odkiaľ som knihu vybral. Ukázalo sa, že bola jediná.
“Asi chyba tlače. Počkajte prosím,” povedal s rozpakmi a vzal ju k pokladniam. S kolegyňou potom dlho pozerali na monitor jednej z nich.
“Tak čo ste zistili ?” vítal som ho netrpezlivo, keď sa zmätený vracal ku mne.
“To je zvláštne. Knihu máme iba v jednom kuse. A na žiadnej inej pobočke ju nemáme. Ani sme ju nemali.”
“A kto je autor ? A aký má vlastne názov ?”
“Veď to, tiež také divné. Ako autor je slovo NEZNÁMY a názov tiež slovo NEZNÁMY. Viete, dnes sa všetko už robí cez počítače. Program nehlásil chybu. Keď mal vyplnené kolónky autora a názvu, cenu a registračné číslo, vpustil knihu do systému evidencie.”
Zdalo sa, že bol spokojný s so svojim výkonom. Odborným výkladom s použitím slov “program”, “počítač”, “systém” profesionálne vysvetlil pre neho generačne nezaraditeľne staršiemu zákazníkovi problém. A zároveň dostatočne zrozumiteľne, aby ho ten dokázal pochopiť. Veď osoba kupujúca knihu snáď vie, čo je počítač.
Neviem, či som naozaj tak priblblo vyzeral a či si to skutočne o mne myslel. No jeho pohľad tak pôsobil. Asi si neuvedomil, že som očividne mladší od Billa Gatesa. A že som pracoval s počítačmi skôr, ako bol on dozrel do štádia spermie u svojho otca.
Knihu medzitým položil na kôpku noviniek. Pripadala mi zrazu ako pohodené šteňa kríženca vo svorke čistokrvných bojových psov.
Chvíľu sme sa ešte bavili, ako asi mohlo k výrobe takého nepodarku dôjsť. Potom sa s ňou pobral k pokladni. Jej osud dorieši večer s vedúcim predajne.
“Počkajte !” zavolal som za ním. Obrátil sa ku mne s obavou, čo bude ešte odo mňa počuť.
“Kúpim tú knihu.”
Chvíľu prekonával prekvapenie. No keďže som ho rozhodnutím zbavil možných večerných problémov so šéfom, nakoniec mi ju rýchlo podal. A aby sa ubezpečil, že som nezmenil rozhodnutie, ponúkol sa, že mi ju nablokuje osobne. Milý chlapec, že ...
Nájsť zaujímavú knihu pre takúto literárne polovzdelanú osobu bola naozaj ťažká úloha. Najmä ak dotyčný nestál pri bestselleroch so skvelými referenciami, ktoré by mu pomohli zorientovať sa. Po opakovaných sklamaniach z tejto oblasti literatúry sa totiž v zúfalstve postavil pred regále s beletriou.
Ani pri opakovanom výbere manželky by som nebol tak prieberčivý, ako vtedy pri kúpe knihy. Pridlhé, krátke, intelektuálne, ženské, popisné, staré... Nezaujímavé výplody alkoholika, duševne chorého či feťáka. Skrátka, kto chce psa biť ...
Ostalo jediné. Ponechať to na náhodu. Zvoliť číslo a vytiahnuť odrátanú knihu.
Nepomohlo.
Dostal som sa až písmenu N. Nabokov. Hm. Lolita by mohla byť. Lenže prečo práve tú si si kúpil ? Prvá otázka polovičky. Dobre vie o čom je tá kniha. V jej očiach by som sa okamžite stal starým pedofilom. Kontrolovala by, či ju neberiem na záchod. S inými knihami doteraz taký problém nemala. Nie, nie, Nabokov nie ... Radšej ...
Zablúdil som očami ďalej. Zastavila ich kniha bez autora a názvu na chrbte obalu. Povytiahol som ju. Na prednej časti obalu bola samolepka s jediným slovom. NEZNÁMY.
Zaujalo ma to. Očividná slovná hračka. Názov knihy ? Alebo pseudonym autora ? To skôr.
Vybral som ju z poličky. Po chvíli prezerania som neveriacky prelistoval celú knihu spredu i odzadu. A ešte raz.
Nebolo v nej totiž nič. Nie že by chýbali listy, to nie. No navonok normálna kniha bola bez textu. Aj bez čísiel strán. Iba vzadu na obale bolo uvedené akési registračné číslo a cena knihy 19,5 €. S DPH. V tej chvíli som ju vnímal ako drzosť. Nepodarený vtip.
Obzeral som si ju opakovane. Mala kvalitnú väzbu i papier. Kartónový obal pôsobil príjemne. Evokoval pocit, že autorovi záležalo na jej ekologickej výrobe. To sa dnes ráta.
Moju bezradnosť si všimol mladý predavač. Slovo mladý vlastne uvádzam zbytočne. Dnes sú kníhkupectvách prevažne mladí predavači.
“Môžem poradiť ?”pristúpil ku mne s nádejou, že mu pomôžem prekonať povianočnú nudu v predajni.
Inokedy by som ho vypoklonkoval, no vtedy som mlčky a škodoradostne ukázal svoj úlovok. Po chvíli naň pozeral vyjavenejšie ako ja.
“Je tam ešte nejaká ďalšia ?” vyjachtal. Ktovie či bol zaškolený riešiť takúto situáciu.
“Zdá sa, že nie. Nepozeral som.”
Hlavou som pokývol k miestu, odkiaľ som knihu vybral. Ukázalo sa, že bola jediná.
“Asi chyba tlače. Počkajte prosím,” povedal s rozpakmi a vzal ju k pokladniam. S kolegyňou potom dlho pozerali na monitor jednej z nich.
“Tak čo ste zistili ?” vítal som ho netrpezlivo, keď sa zmätený vracal ku mne.
“To je zvláštne. Knihu máme iba v jednom kuse. A na žiadnej inej pobočke ju nemáme. Ani sme ju nemali.”
“A kto je autor ? A aký má vlastne názov ?”
“Veď to, tiež také divné. Ako autor je slovo NEZNÁMY a názov tiež slovo NEZNÁMY. Viete, dnes sa všetko už robí cez počítače. Program nehlásil chybu. Keď mal vyplnené kolónky autora a názvu, cenu a registračné číslo, vpustil knihu do systému evidencie.”
Zdalo sa, že bol spokojný s so svojim výkonom. Odborným výkladom s použitím slov “program”, “počítač”, “systém” profesionálne vysvetlil pre neho generačne nezaraditeľne staršiemu zákazníkovi problém. A zároveň dostatočne zrozumiteľne, aby ho ten dokázal pochopiť. Veď osoba kupujúca knihu snáď vie, čo je počítač.
Neviem, či som naozaj tak priblblo vyzeral a či si to skutočne o mne myslel. No jeho pohľad tak pôsobil. Asi si neuvedomil, že som očividne mladší od Billa Gatesa. A že som pracoval s počítačmi skôr, ako bol on dozrel do štádia spermie u svojho otca.
Knihu medzitým položil na kôpku noviniek. Pripadala mi zrazu ako pohodené šteňa kríženca vo svorke čistokrvných bojových psov.
Chvíľu sme sa ešte bavili, ako asi mohlo k výrobe takého nepodarku dôjsť. Potom sa s ňou pobral k pokladni. Jej osud dorieši večer s vedúcim predajne.
“Počkajte !” zavolal som za ním. Obrátil sa ku mne s obavou, čo bude ešte odo mňa počuť.
“Kúpim tú knihu.”
Chvíľu prekonával prekvapenie. No keďže som ho rozhodnutím zbavil možných večerných problémov so šéfom, nakoniec mi ju rýchlo podal. A aby sa ubezpečil, že som nezmenil rozhodnutie, ponúkol sa, že mi ju nablokuje osobne. Milý chlapec, že ...
Polovičku som počkal pred predajňou. Zvedavo nazrela do tašky.
“Diár ? Poznámkový blok ? Načo ti je diár, či čo to tam máš ? A taký hrubý ?” zhodnotila jej obsah.
Zarazene som pozeral, kým mi došlo, čo som kúpil.
“Do práce. Zistil som, že potrebujem niečo na poznámky do terénu,” vysvetľoval som. “Neboj, dám si ho preplatiť. “
Argument, ktorým som vždy obhájil sporný nákup hocakej hlúposti.
“A predstav si, že ten diár mi chceli predať ako knihu. Mali ho evidovaný s názvom i autorom ako NEZNÁMY.”
“Určite nejaký mladý nemysliaci brigádnik to tak nahodil. Klikal mechanicky predvolené kolónky,” odprezentovala skúsenosť niekoľkomesačnej praxe v kníhkupectve spred pár rokov.
“Je to fakt chorá generácia. Mladí dnes naozaj vôbec nerozmýšľajú. Spoliehajú sa iba na počítače,” dodal som súhlasne a vykročil uspokojene po jej boku k východu ....
“Diár ? Poznámkový blok ? Načo ti je diár, či čo to tam máš ? A taký hrubý ?” zhodnotila jej obsah.
Zarazene som pozeral, kým mi došlo, čo som kúpil.
“Do práce. Zistil som, že potrebujem niečo na poznámky do terénu,” vysvetľoval som. “Neboj, dám si ho preplatiť. “
Argument, ktorým som vždy obhájil sporný nákup hocakej hlúposti.
“A predstav si, že ten diár mi chceli predať ako knihu. Mali ho evidovaný s názvom i autorom ako NEZNÁMY.”
“Určite nejaký mladý nemysliaci brigádnik to tak nahodil. Klikal mechanicky predvolené kolónky,” odprezentovala skúsenosť niekoľkomesačnej praxe v kníhkupectve spred pár rokov.
“Je to fakt chorá generácia. Mladí dnes naozaj vôbec nerozmýšľajú. Spoliehajú sa iba na počítače,” dodal som súhlasne a vykročil uspokojene po jej boku k východu ....
Komentáře (0)
Doporučit
TiskKomentáře
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.