Ako Pišta s Ferkom chytali jašteričku

Ako Pišta s Ferkom jašteričku chytali
Pišta a Ferko boli veľmi dobrý kamaráti. Boli to už veľký chlapci. Starší Pišta už dokonca chodil do škôlky a Ferko sa tam chystal budúci rok. Každú sobotu sa spolu chodili hrávať na lúku, ktorú mal Ferko za domom. Tá lúka bola poriadne veľká a rástol na nej nejeden strom. Radi sa tam hrávali schovávačku, teda ak ich mal kto hľadať lebo dvom sa schovávačka nehrá príliš dobre. A veru aj dnes by na to boli sami a tak sa rozhodli že podniknú niečo nové. Posadili sa na kopu skál, ktorá bola pri Ferkovom dome a uvažovali. „Pišta,“ povedal Ferko „čo keby si ma naučil liezť po stromoch?“ „Nie,“ zakrútil hlavou Pišta „to by nám zas tvoja mamka vyprášila kožuch.“ Zatiaľ čo chlapci rozmýšľali ako by sa zabavili, prišla sa na slnkom zohriate kamene vyhrievať jedna malá jašterička. To majú jašteričky veľmi radi. Mladší Ferko si ju všimol ako prvý. „Aha Pišta! Tamto na kameni je jašterička. Vidíš ju?“ „Áno, tá je super. Ja ju chytím.“ zvolal Ferko, no ledva k nej ruku natiahol, už bola preč. Zaliezla do diery pod kameňom a už jej nebolo. Jašterička to je pekne rýchly tvor. Tá sa nedá len tak chytiť a Pišta to vedel. „To musíme inak, máte doma dáky veľký pohár?“ Opýtal sa Pišta. „Počkaj, poviem mamke a donesiem.“ Mamka dala Ferkovi veľký pohár od kompótu, presne taký, aký chlapci potrebovali. „Položíme pohár pred tú dieru, do ktorej sa jašterička ukryla, a počkáme až vylezie.“ Vysvetľoval Pišta. „Ahá, už viem.“ Zvolal Ferko. „Jašterička si sklenený pohár nevšimne, vlezie do neho, a máme ju.“ Tak chlapci položili pohár pred dieru a čakali. A o pár minút jašterička opatrne vykukla z diery, nevšimla si pohár a vliezla do neho. V tej chvíli priskočil Pišta a zdvihol pohár aj s jašteričkou. „Hurá, máme ju!“ zvolal Ferko. „Môžem si ju chytiť do ruky? Prosííím.“ „Dobre, ale daj pozor aby ti neušla.“ Ferko strčil ruku do pohára, chytil jašteričku za chvost a vytiahol ju von. V tej chvíli sa jašterička mykla, chvost nechala Ferkovi v ruke, skočila do vysokej trávy a už jej nebolo. „ Čo si jej to spravil, veď si jej odtrhol chvost!“ Zľakol sa Pišta a Ferko sa pustil do plaču. Z kuchynského okna sa vyklonila Ferkova mamka. „Chlapci, čo sa to tu deje?“ „Keď Ferko vyťahoval jašteričku z pohára tak jej odtrhol chvost a ona ušla.“ „Čo teraz chúďatko bude robiť bez chvosta?“ A už sa aj Pišta chystal pustiť do plaču. Mamka sa len usmiala a povedala: „Chlapci neplačte.“ „Jašteričke chvost dorastie.“ „A to naozaj?“ Divil sa Pišta, zatiaľ čo si Ferko utieral slzy rukávom. „Naozaj.“ Prisvedčila mamka. „Keď je jašterička v nebezpečenstve a niekto ju chytí za chvost, tak ho jednoducho pustí a utečie.“ „Poďte už dnu a umyte si ruky.“ „Obed bude za chvíľu na stole.“
A tak chlapci dobre napapali a po dobrom obede si aj dobre pospali.
Zazvonil zvonec a rozprávke o jašteričke je koniec.