1.kapitola - Malá upírka

Takže,prajem príjemný deň.
Volám sa Kristýna,skrátene Kika Windystormová.Mám 10 rokov a bývam v paneláku v Nitre.Mám dlhé blond vlasy,nebovomodré oči a vzadu na chrbte purpurovo-zlaté netopierie krídla.
A som upírka.
Jasné,že nie,ako si myslíte.
Proste tak.Chodím si po slnku,ládujem do seba hrianky z cesnakom a na stene mám kríž.
Niekto by sa pýtal,ako je to možné? Sama neviem,ak mám pravdu povedať.
Mňa nikto nekusol,ja som sa upírkou narodila,otec bol upír.Akurát,že ho vraj zabili.
Smola,no.
Zato ja hryzem veľa,ale ľudí zriedka.Nie,žeby som nechcela,ale ten má cukrovku,ten zas fajčí...
A keď niekoho nájdem,poväčšinou moc nechodím von v noci,aby som mala príležitosť...
Mama totiž o mojom upírstve nechce ani počuť,vraj je to nenormálne.
Nenormálne je,že mi to nechce dovoliť.Preto väčšinou vyletím oknom.
A keď už som vonku,no,to je sila,vtedy ma už nezastaví nič.
Väčšinou útočím na túlavích psov a mačky a tak.Už som si aj urobila zvieratko.Pohryzla som jednu mačku a spravila z nej upírku.Nemusím za ňou chodiť,postará sa o seba sama,ale občas ju brávam zo sebou a dávam jej zvišky neskorej večere,ak viete,na čo myslím.
Ja sa nekamarátim z nikým z ľudí a iných upírov som ešte nenašla,preto sa rozprávam z netopiermi,ktorých tu je tiež dosť málo...
Takže som často sama.
Moja výhoda je,že ma už skúšali zabiť,ale nemajú ako.Prepichnú ma,zacelí sa,strčia ma na slnko,nič mi nie je,takže to všetci po roku vzdali.
Čo ešte? Nuž,teraz asi tak už nič.Pre zatiaľ z novým denníkom končím.