2.(a posledná) kapitola - Útek z domu

Bežala som ako o život,ako namydlený blesk.
Ako mi to mohla urobiť! Moja vlastná mama!
Zavolala na mňa kňaza.Ihneď vedel,kto som a chcel ma zabiť.
Vyskočila som oknom.Bol večer,takže ma moc ľudí nevidelo.
Odletela som tak ďaleko,ako som mohla,ale tam mi došli sily.
Dosadla som pod jeden most a obzerala sa,či sa nič nedeje.
Nebol tam nikto,ale bola som hladná.
Vyliezla som odtade a jastrila,či niekoho neuvidím.
Ani živá duša!
Bože,to je strašné.Som hladná a chcem jesť!
Nič,tu nie je...no,pozrem inde...
Preliezla som okolie,ale nikde nič,iba z diaľky som počula policajné húkačky.
Kde nič,tu nič ma niečo kleplo po hlave,mne sa zahmlilo pred očami a spadla som na zem.Niekto využil moju chvíľu nepozornosti.Od brucha som zacítila bolesť a zacítila tam niečo teplé.
Zistila som,že je to moja krv.Spadla som na zem a potom som už naozaj odpadla.

***

Prebrala som sa v nejakej jaskyni.
Hneď som pozrela na brucho.Rana už bola skoro zahojená.
Opatrne som sa postavila a poobzerala sa.
Neviem,kde to bolo.Tak som sa vybrala na prieskum.
Tesne pri kraji jaskyne som objavila malý oheň a niekto pri ňom čupel.
,,Dobré ráno´´ozval sa môj záchranca.
,,To som prespala celú noc?´´začudovala som sa.
,,Hej.Si vytrvalé decko.´´
Neviem,kto to bol,ale tiež to bolo decko.Bol to chalan a vyzeral zhruba o dva roky starší odomňa.
,,Vďaka za záchranu.Kto si?´´
,,Volám sa Alex.Som tu na rozkaz,mali sme ťa nájsť.´´
,,Kto? Čo?´´Bola som z toho úplne popletená.
Alex si vzdychol a začal vysvetľovať.
,,Vieš,kríženci nie sú medzi nami moc vítaní,preto bol založený tajný spolok na ich ochranu.Ty by si teraz mala byť niekde úplne inde,ale nejako si sa zabudla ohlásiť,čo?´´
,,Ani som nevedela,že také čosi existuje.´´
,,No čo už.Máš dosť síl na cestu?´´
,,Čo si ty?´´
,,Napol upír,napol vlkodlak.Takže,môžeme?´´
,,No...´´prikývla som.
Alex roztiahol krídla a zoskočil z jaskyne.Až teraz som si všimla,že je dosť vysoko.
Zoskočila som tiež a nasledovala som ho.Potom sa rozhliadol.
,,Tadeto´´povedala a zmizol vo vzduchu.Rýchlo som vletela za ním.Cítila som,akoby mi telom prešla ľadová voda,potom som sa zjavila inde.
Otvorila som oči od úžasu.Stál tam hrad.
,,To tu budem bývať?´´vykoktala som.
,,Hej´´zaškeril sa a letel tam.
Potom sme pristáli na jednej z veží.Čakalo nás tam nejaké dievča.
,,Čau´´pozdravilo.
Vyzerala skoro ako ja,mala blond vlasy a modré oči,také isté tesáky,ale krídla iné.Boli akoby vílie,ale rozdelené na tri polky a zelené.
,,Ja som Natálka´´predstavilo sa dievča.
,,budeš so mnou a z mojou rodinou na izbe.´´
To bude teda fajn...