Fast And Dangerous- 1. Kapitola

PS.: Toto je FF na Rýchlo a zbesilo. Príbeh nadväzuje na prvé dve časti. Podotýkam, že tam niektoré postavy z celej ságy nie sú.
Dúfam, že sa bude páčiť. :)
Predslov:
Jade Hosterová. Najlepšia policajtka v Brazílii. Nijaký zločinec, vrah, díler, čí zlodej jej nikdy neujde. Je drsná, miluje závody a rýchle autá. Po zavraždení jej priateľa necíti nič. Iba prahne po pomste, ktorú raz dostane. Čo sa stane, ak raz za ňou dojde šéf, a povie jej, že našiel jeho vrahov? Jade sa cestou k vrahom zoznámi so skupinkou závodníkov, s ktorými sa spriatelí. Ako toto môže celé dopadnúť?
1. Kapitola

Celá udychčaná a spotená som sa prudko posadila. Zas tá istá nočná mora. O Davidovi. Ktorý je už rok mŕtvy.
Schmatla som vyzváňajúci mobil, a zdvihla. ,,Čo je?!"
,,Hosterová, okamžite zmeňte ten tón! O desať minút v kancelárii," tento hlas poznám. Je rázny, a neodporovateľný. Šéf.
,,Budem tam," vypla som hovor, a vyliezla z postele.
Nezaoberala som sa sprchou, ale rovno som si umyla zuby, navliekla na seba tmavo-modrú uniformu, kozačky, a svoje hnedé vlasy si zopla do pevného drdolu. Zbraň a odznak som si dala za opasok, chytila kľúče a mobil, a sadla si do typického policajného auta. Naštartovala som, a vyrazila. Pred stanicou som zaparkovala, a rozbehla sa tam, kam mi šéf kázal.
,,Čo ste také potrebovali?" otvorila som dvere, a následne ich za sebou zavrela. ,,Aj vám dobré ráno, Hosterová. Mám nové správy," privítal ma šéf.
Sedel za stolom, a niečo listoval. Vyzeral tak, ako vždy. Obrovské svaly mu trčali z natiahnutej uniformy, ktorú mal na sebe. Hlavu mal ostrihanú až ku korienkom vlasov. Na uniforme mal štítok s nápisom: Hobbs.
,,Dobré alebo zlé?" sadla som si na jednu zo stoličiek.
,,Jednu dobrú, a jednu zlú. Ktorú prvú?" Pozrel sa na mňa.
,,Dobrú," vyzvala som ho.
,,Tá je, že sme našli vrahov vášho priateľa. Zlá je, že tí sú práve teraz na pouličných závodoch, kde ich nemôžeme zatknúť."
,,A to už prečo?" vyštekla som.
,,Je tam veľa ľudí. Keby to zbadali, skončilo by to veľkou bitkou," odvetil prosto.
,,Pôjdeme tam," rozhodla som, a vstala.
,,Nesmieme-"
,,Ako závodníci. V prestrojení. Keď zájdu niekam za roh, zabásneme ich," prerušila som ho.
,,Že ma to skôr nenapadlo. Prezlečieme sa, a pôjdeme v civile."
- - -
Usmiala som sa na svoj červený Chevrolet.
,,V tomto chcete ísť?" Šéfovi doslova padla sánka.
,,Samozrejme. Keď v civile, tak v civile."
,,V tom sa rozpadneme ešte skôr, ako tam dorazíme. Veď to je kopa šrotu," prekrížil si ruky na mohutnej hrudi.
,,Možno pre vás. Buď nastúpite, alebo si môžete zháňať druhé auto. A predpokladám, že by ste tam nechceli ísť policajným autom," skonštatovala som, a usadila sa za volantom.
Šéf to už nekomentoval, a sadol si vedľa mňa. Navigoval ma, kam mám ísť. Keď sme boli na mieste, valila som oči. Tak toto sú pravé pouličné závody. Milujem pouličné závody.