42 000 míľ atramentu: Základ

Je zaujímavé, že napriek značnému vzostupu virtuálnej zábavy a západnému kultúrnemu trendu „bav sa cool a budeš in!“ je o písanie viac než solídny záujem. Stačí nahliadnuť na rôzne literárne servery, kde sa to stovkami, ba dokonca tisíckami amatérskych spisovateľov len tak hemží.
Dôvodov na písanie príbehov je toľko, čo píšucich ľudí: valná väčšina berie písanie ako koníček, spestrenie dňa niekoľkými podarenými veršovačkami, alebo úsmevnou mini poviedkou. Iný u písanie zakotvia len na chvíľu, často s čírej nudy. Niekto si myslí, že keď má zo slohov jednotky, mal by to skúsiť s písaním a podobne. To sú pisatelia sviatočný, z čítania ďalších riadkov môžu mať tak depku, nudu, alebo aspoň štípanie očí – pre nich tento článok nie je určený.
Je určený pre všetkých, ktorí to s písaním myslia SKUTOČNE VÁŽNE. To znamená že sa CHCÚ v písaní príbehov zlepšovať, že pre to urobia takmer ČOKOĽVEK a že sú zvyknutý PREMÝŠĽAŤ.
Možno dokonca raz dúfajú, že budú v písaní tak skvelí ako ich idoly (nech už sú akékoľvek): S. King, P. Coelho, J. Heller, H. Hesse, J. K. Rowlingová, D. Adams, J. R. R. Tolkien, A. Sapkowsky, K. May. Mimochodom, toho Maya by som mať za idol radšej neodporúčal... ale k veci.
Každý z vás, ktorý ste sa s vlastnej vôle chopili pera ma na písanie väčší, či menší talent - ale má ho. Talent sám o sebe je k písaniu potrebný: bez talentu síce môžete napísať niečo pekné, lákavé a na úrovni, ale bude to nemastné neslané, asi ako kuchárske veľdielo, ktoré vyzerá perfektne, vonia ešte lepšie, ale bez štipky soli chutná ako prevarená guma. Tak chutia príbehy napísané bez onoho talentu.
Okrem talentu treba zvládnuť aj techniku písania, čo j vlastne mix gramatiky, štylistiky, kompozície, slovnej zásoby a kopy iných vecí. Tie by mal mať začínajúci spisovateľ viac-menej zvládnuté, ale to nestačí. Vezmite si napríklad slovnú zásobu: môžete používať len tých 4 000 slov, ako to robí bežný človek, ale je to citeľný handicap oproti spisovateľom, ktorí ovládajú 6 500 slov a vedia ich náležite použiť. Ako sa ale zlepšiť? To je jednoduché: treba veľa čítať a veľa písať. (a to už nie je jednoduché pre každého)
Úspech záleží od snahy a talentu. Predovšetkým teenageri, ktorí sa odhodlajú vydať na cestu písania, majú ťažké začiatky. Prvé strany stoja za dva kýble zvratkov. Prvých sto strán tiež. Aj ďalších tisíc.
Mysleli ste, že chytíte do ruky pero a hurá, vypľuli ste bestseller?! Tak to sa poriadne prefackajte a až budete späť v realite, môžete čítať ďalej: cesta od obyčajného čitateľa k amatérskemu autorovi je krátka. Ďalší level je profesionálny autor: taký, ktorému aspoň niečo niekto niekedy vydal v tlačenej podobe.
Cesta od amatéra k profíkovi (a teraz vás sklamem) nie je. Neexistuje. Treba vziať do rúk mačetu (alebo pero - predsa len je mocnejšie) a presekať si cestu naprieč nehostinnou divočinou znetvorených poviedok, krvilačných románov a tŕnistých noviel. Treba pokoriť stovky strán, či už tých papierových, alebo tých vo Worde.
Chcete byť spisovateľom? Chce to viac úsilia ako titul Mgr. a navyše to chce aj talent, takže to nie je žiadna hračka. Ja vám môžem byť poučným príkladom, lebo môj písací stolík ukrýva nejedno zverstvo, ktoré som za tie roky stihol spáchať. Ruku na srdce: prvé dva-tri roky úporného písania stáli za vyššie uvedený kýbeľ. Keď tie moje výplody čítam dnes, do učí mi udiera všadeprítomné plagiátorstvo, hrozná vetná stavba, opakovanie slov (predovšetkým spojok), gýčovitosť, pokrivkávajúca logika a v neposlednom rade mi do očí udiera moja hlúposť (napríklad som písal o ťažbe ocele...) a neskúsenosť.
Preto radím čítať aj niečo iné ako beletriu, rozširuje to obzory. Spisovateľ by ich mal mať minimálne také dobré, ako výhercovia milionárov, ale ak sú im známe napríklad všetky zákonitosti asteroidu valiaceho sa na zem, netreba nimi zbytočne zaťažovať čitateľov ako to robil svojho času Jules Verne.
/Porovnanie: porovnajte dve modly chlapčenských románov, Verneho a Maya. Verne písal pôvodne pre dospelých, takže vymyslenú techniku a vedecké fakty popisuje podrobne, čo zbytočne ruší. Nikto si nezapamätá že hmotnosť Mesiaca je 7,35.10 na 22 kg. Takýmto podrobnostiam sa May vyhol./
Teraz vám predostriem niekoľko faktov, ktoré si vtlčte do hlavy. Mne trvalo celkom dlho, kým som na tie zákonitosti prišiel, ale vám určite pomôžu:
1- Vždy, keď sa budete chcieť vzdať, zdvojnásobte úsilie.
2- Čítajte a píšte.
3- Škrtajte, pozorne počúvajte konštruktívnu kritiku (nič nie je poučnejšie ako debata dvoch nadšencov!) prepisujte.
4- Sami konštruktívne komentujte iné diela: pochváľte pekné pasáže, upozornite na nedostatky a kritiku vlastných diel neberte príliš osobne. Vlastne, neberte ju osobne vôbec.
5- Napíšte niečo krátke, nie hneď „Tolkienovský epický kolos“, ktorý si prečíta pár ľudí a nikto nebude mať toľko času ho hlbšie zhodnotiť (ale ak vám k šťastiu stačí komentár typu: „Bolo to super!“, tak prosím).
***
*Snežnica 14.5. 2008*