Kométa: VII

Nazývali ich Elita.
Dvanásť talentovaných a cieľavedomých mágov, ktorí pod vedením Leotheda Hobera preukazovali fantastické výsledky. Neboli to žiadni knihomoli študujúci umenie mágie tak usilovne, že zabúdali na existenciu sveta mimo Magickej Akadémie. Boli to príjemní mladí muži rozhľadení do všetkých smerov, ktorých Leothed nepripravoval na desaťročia štúdií, ale na vonkajší svet. Ako v ňom čo najlepšie preraziť, ako dosiahnuť svoje ciele, naplniť svoje plány.
Leothed ich vybral spomedzi všetkých študujúcich. Nebral ohľad na rasu, pôvod, vieru, zvyky, minulosť, jazyk či farbu pleti – vyberal takých, ktorí chceli niečo dosiahnuť a šli za tým.
Lenže vo výbere Ingvara sa splietol.
Ingvar priplával z exotického Horiadu, takže bol rovnako ako Cairf tmavej pleti. Bol ľstivý, k mágii pristupoval svojsky, vyznal sa v peniazoch a Leothed sa naňho často spoliehal, no všetko zmenila chvíľa, keď našiel v jeho izbe zvitok zaoberajúci invitomanciou – umením, ktoré manipulovalo s dušami mŕtvych. Taká mágia bola na Akadémii nevítaná, no Leothed ju pokladal za ešte zhubnejšiu, než ostatní mágovia. V ten večer Ingvara ostro upozornil, zničil zvitok (na ktorom ostatne nebolo nič cenné, len pár hmlistých narážok na svet mŕtvych) a, čo bolo pre ambiciózneho mága najhoršie, vylúčil ho zo svojej Elity.
Teraz, po viac než roku, ho Leothed zavolal do salóna, ktorý používali na stretnutia. Bolo to pohodlné, ba až prepychové miesto plné kresiel, pekných malieb a s veľkým oknom otočeným na severozápad, vďaka čomu ich nikdy neoslepovalo poludňajšie slnko.
Leothed zamyslene pozoroval kométu, keď Gorazd vošiel. Nasledovalo ho päť oddaných mágov (teda až na Ingvara) – Adam Apaleteg z veľkého mesta Loun, Kliment z remeselníckej rodiny v Tridendole, vysoký Mstislav Nordelský, potom trpaslík Raurich a nakoniec, s nepreniknuteľným výrazom, Ingvar Horiadský. Bez slov a so všetkou vážnosťou sa postavili pred sediaceho Leotheda.
„Pane, chystáte sa niekam?“ vyslovil Gorazd otázku, ktorá sa zračila vo všetkých tvárach. Okrem Ingvarovej.
„Chystám,“ prikývol Leothed. „A dvoch z vás vezmem so sebou. To, čo dnes v tejto miestnosti zaznie, ostane naveky len medzi nami,“ povedal a bez zaháľania zoslal na všetkých prítomných Puto večného mlčania.
Mágovia spozorneli.
„Dnes je výnimočný deň, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať – aspoň medzi mágmi. Ukázala sa kométa a na Akadémii sa stala rada podivuhodných vecí. Vyhľadal ma Akkadmos (mladí mágovia si vymenili udivené pohľady) a v obrade obdarovania mi udelil múdrosť. Iste viete, že čarodej môže udeliť obdarenie len jednému mágovi v jednom čase a táto pocta, dar od najväčšieho z piatich, sa spája s veľkou zodpovednosťou. Druhá zvláštna udalosť je, že dnes Sarazin Faestred ukradol jeden z artefaktov Trinástej komnaty.“
Mladíci si vymenili ešte udivenejšie pohľady, len Ingvar sa zlomyseľne uškrnul.
„Šiel by som ho prenasledovať sám, tak ako za starých časov, no dnes udelená múdrosť mi našepkáva, že mám vziať dvoch z vás. Chce niekto ísť?“
Všetci zhromaždení súhlasne prikývli.
„A ty, Ingvar?“
„Mne vŕta v hlave, načo ste nás tu volali šiestich, keď plánujete vziať len dvoch,“ pokrčil Ingvar ramenami.
„Ešte som sa nerozhodol, takže ak máte k tomu čo povedať...“
„Vezmite mňa, pane. Budem vám vždy na blízku a nikdy vás nesklamem,“ vyhlásil odvážne Gorazd.
„Gorazdovi síce nechýba odvaha, ale myslím, že na cestách sa vám zíde niekto múdrejší,“ ozval sa Adam Apaleteg. Adam bol skutočne rozvážny mladík, síce s drobnými nedostatkami, ale v hlave mal toho dosť.
„Faestred vyniká v ohňomágii, preto myslím, že by bolo múdre vziať mňa,“ povedal Mstislav Nordelský, ktorý našiel záľubu vo vodomágii. „Na oheň platí jedine voda.“
„Aj ja som vodomág,“ pripomenul Kliment.
„To áno, no vám sa viac zídem ja,“ nedal sa len tak odbiť Mstislav. „Pamätáte na Noldir? Kráľ Korion bude chcieť zajať Faestreda rovnako ako my, aby získal Noldir, no vzhľadom na kráľov odpor k mágom nemyslím, že bude chcieť spolupracovať. Vyzerá to na zložitú situáciu, pane. Ja som zo Sedmomestia a dobre poznám tamojšie pomery.“
„Nebojujeme len proti Faestredovi, ale aj proti kráľovi Korionovi? Situácia je skutočne delikátna, som rozvážny a preto myslím, že som najpovolanejší,“ povedal Adam Apaleteg.
„Žiadne úvahy, treba konať!“ oponoval mu Mstislav.
„Unikol do Sedmomestia preto, lebo odtiaľto sa ani iným smerom nedá ísť. Ale ako si môžeme byť istí, že neodbočí na východ do Arnofiru? Moji trpasličí bratia ho tam nepoznajú, určite pôjde tam. Preto dovoľujem navrhnúť seba,“ uklonil sa Rurich.
„Ja si skôr myslím, že Faestred pôjde do Noldskej ríše. Predsa len je to človek a medzi svojimi sa ľahšie stratí... a keďže Nold je moje rodisko, bolo by užitočné vziať mňa, pane,“ navrhol Kliment.
„Máš pravdu, Kliment,“ prikývol Leothed. „Tiež si myslím, že Faestred sa rozhodne ísť tým smerom. V Sedmomestí sa zdržovať nebude, vládne tu Korion a s trpaslíkmi nemá dobré skúsenosti.“
Kliment sa spokojne usmial.
„V Nolde sme vybudovali veľké stavby,“ zvolal trpaslík Rurig pobúrene. „Je to sčasti aj moja krajina.“
„Nejde o to, kto čo vybudoval,“ prerušil ho Ingvar. „Faestred sa venoval aj nebezpečnej nekromancii a nikto, okrem mňa, nevie, ako s ňou bojovať. Vezmite mňa.“
„Faestred a nekromancia? Nezmysel,“ vyhlásil trpaslík. „Kde by k nej prišiel?“
„V Knižnici sa dá nájsť kadečo... len treba vedieť, ako hľadať,“ zasyčal Ingvar.
„Myslím, že Ingvar nás kŕmi príbehmi o temnom mágovi. Nie sme deti, ktoré sa nechajú vystrašiť, pošlite mňa a ja to dokážem,“ ozval sa Gorazd.
„Pri všetkej úcte, pane, ja rozumiem Faestredovým pohnútkam lepšie ako Gorazd. Pošlite mňa,“ presviedčal Leotheda Ingvar.
„Nie sme banditi,“ osopil sa naňho Gorazd. „Ja sa presekám aj cez zástupy nemŕtvych, ak to bude vaša vôľa a rozhodne ukážem mágov v lepšom svetle, než by bol urobil tento podvodník!“
„Sarazin Faestred rozumie len úskoku a podlosti. Ja mám v rukáve oboje,“ uškrnul sa Ingvar.
„Úskok a podlosť!“ zvolal Gorazd opovržlivo. „Faestred je skutočne nebezpečný, pred ním bude v bezpečí len niekto s čistým srdcom. Teda ja.“
Leothed vstal, čím ukončil ich debaty.
Trpaslík sa opäť ukázal byť trochu prenáhlený, vziať jeho by sa mohlo v osudnej chvíli ukázať ako zlý krok. Adam Apaleteg má skutočne rozumu za dvoch, ale nedokáže rýchlo reagovať a občas vie byť tvrdohlavý, keď si myslí, že jeho názor je najlepší. Mstislav je dobrým kandidátom, ale Kliment je o kúsok lepší a, navyše, Kliment stojí pevne na zemi.
Leothed by najradšej šiel v sprievode Gorazda a Ingvara, ale to neprichádzalo v úvahu. Tí dvaja by sa neustále hádali, navyše Ingvar je slušný manipulátor, mohol by spôsobiť nemalé problémy. Leothed sa nemohol plne venovať Faestredovi a zároveň dohliadať na ťažko zvládnuteľného Horiadského mága, preto ho škrtol zo zoznamu.
„Všetci ste hodní, ale vziať môžem len dvoch. Gorazd a Kliment,“ otočil sa k dvojici, „pôjdete vy. Prezlečte sa do obyčajných šiat a zbaľte si najpotrebnejšie drobnosti – o zásoby a výstroj som sa už postaral.“
Gorazd a Kliment sa poctene uklonili a pobrali sa do svojich izieb. Trpaslík Rurich, Adam Apaleteg a Mstislav popriali Leothedovi šťastia, dokonca mu priateľsky načrtli svoje ďalšie plány a odišli zo salónu.
Zostal iba Ingvar.
„Bolo by zaujímavé, ísť s vami,“ poznamenal mág tmavej pleti, „ale už mám vlastné plány. Včera som podstúpil menovanie na zariekavača a hodlám siahnuť na dno svojich schopností. Zajtra skoro ráno odchádzam.“
„To sa dalo čakať,“ prikývol Leothed a na svojho bývalého chránenca vrhol skúmavý pohľad. „Ale vrátiš sa, aby si sa stal kúzelníkom.“
„To sa ešte uvidí,“ odvetil Ingvar neurčito. „Ja mám trochu iné ciele ako vy, pane.“
Leothed pokyvkal hlavou a ukázal von oknom.
„Vidíš tú kométu, Ingvar?“
„Samozrejme.“
„Akú má farbu?“
„Farbu krvi, železa, jedovatých kvetov, ohňa... nebezpečenstva.“
Leothed prikývol a nechal Ingvara napospas vlastným myšlienkam.