Carpe jugulum: Prolog

Stála som v lese obklopená svorkou vlkov. Vôbec som sa nebála, vedela som, že príde. Rovnako ako minulú noc a aj tie noci predtým. A mala som pravdu. Zjavil sa na kraji lesa a rýchlym krokom kráčal ku mne. Vlci pred ním ustupovali, nevedela som, čoho sa boja, ale mala som tušenie, že by si mala utiecť spolu s nimi. A predsa som stála na mieste, neschopná pohybu. Podával mi malý zdrap papiera. Niekde v diaľke som začula svoj mobil. Posledný krát som sa na neho pozrela. Na jeho tvári sa zjavil úsmev. Úsmev, ktorý naháňal hrôzu ... . Strhla som sa zo sna a len pomaly som sa vracala späť do reality