Carpe jugulum

"Počúvaš Landu?" spýtala som sa neveriacky. Rozhodne ho už nič nezachráni, teraz to zaklincoval. Do konca života ma má na krku. Bude sa s tým musieť zmieriť.
"Môžem pustiť aj nejaká rádio, ak chceš."
"Nie," rýchlo som zvrhla túto možnosť.
"Nemáš tu niekde od neho Best of?"
"Tu sú všetky moje cédečká," povedal a otvoril priehradku na palubovej doske.
"Pusti si, čo len chceš."Začala som sa prehrabávať v priehradke. Má takmer taký dobrý vkus ako ja. Medzi jeho albumami som našla mnoho svojich obľúbených metalových, rockových či punkových skupín. No postrehla som pár vecí, ktoré v mojej zbierke chýbajú. Na oplátku ani on nemal úplne všetko. Chýbal mu tam Alestorm, Cradle of Filth či Korpiklaani. Asi by som ho mala poučiť aj o týchto kapelách. Ani som nepostrehla, kedy sme dorazili na stanicu. Alan len zrazu zavelil:
"Konečná. Vystupovať," a ja som musela odložiť cédečká a prestať sa vytešovať z jeho dobrého hudobného vkusu.
Spoločne sme vošli do staničnej budovy a ja som sa začala rozhliadať po svojej kamoške. Naty sedela úplne zašitá v kúte kaviarne a ako zvyčajne, keď sa nudí, znova hrala hry na mobile. Ani nezaregistrovala moju a Alanovu prítomnosť.
"Čawko," pozdravila som ju.
"Znova ignoruješ okolitý svet?" spýtala som sa s výčitkou, keď som nedostala odpoveď.
"Už len tento level," povedala. Oči na chvíľu odlepila od mobilu a pozrela na nás. Pohľad sa jej zastavil na Alanovi.
"To si kde zohnala?" vyhŕklo s nej. Až potom si uvedomila, že to vyslovila nahlas. Ja som sa hneď začala smiať, no Alan ako správny gentleman sa snažil tváriť normálne.
"Alan, toto je najlepšia kamoška Natália. Naty, toto je Alan," predstavila som ich.
"Alan? To nie je ten z obchodu?" spýtala sa Naty, skôr ako som jej stihla naznačiť, že má byť ticho. Alanovi vyskočilo obočie údivom a moja tvár znova začala horieť.
"Áno, ten s metalového obchodu," odpovedal miesto mňa.
"Kde ste sa stretli? Ako" nechápala z nás Naty. Tak toto bude problém jej vysvetliť.
"Vlastne celkom náhodou pred Emminou školou. Bol som odviesť brata."
"Máš brata?" okamžite sa rozžiarila. Ten jej to teda vysvetlil. Stačilo spomenúť brata a Naty sa nezaujímala o podrobnosti.
"Štyroch," upresnil Alan s úsmevom a žmurkol na mňa.
"Čo takto dvojité rande?" začala sa nádejať Naty.
"Trojité. Jedného som už sľúbil Emminej spolužiačke."
"Len ich priveľmi nerozdávaj. Nech sa aj na mňa ujde," pohoršovala sa naoko Natália. Obaja sme sa rozosmiali. Tak toto je pre ňu typické.
Naty sa zrazu obrátila na mňa a skúmavo si ma prezerala.
"Vy teraz spolu akože chodíte?" Tak toto bola podpásovka. Naty, toto ti oplatím. Miesto odpovede som len mykla plecom a spýtavo pozrela na Alana, dúfajú, že ma s toho vytiahne.
"Ty nevieš?" pohoršoval sa nad mojou, zjavne nedostatočnou odpoveďou.
"Ja som myslel, že áno," zaznela výčitka z jeho hlasu.
"Nikto sa ma nič oficiálne nespýtal" upozornila som ho na túto skutočnosť.
"A chcela by si?" opýtal sa vzápätí.