Posledný z Lost Springs

Bol pochmúrny sobotný podvečer. Dane Travis, tajomný pištoľník s tvárou dogy, mal náladu pod psa a predieral sa záclonou šedého dažďa na pláňach Wyomingu keď jeho nikdy nekončiacu cestu zastavilo malé a dávno opustené mestečko Lost Springs. Dane pleskol chvostom po chrbte vernej kobyly. Keď stará Lizzy zastavila, nasal do ňufáka vzduch páchnuci blatom a škoricou.
„Pes aby to sral!“ zavrčal podráždene. „Tretí deň, tretie opustené mesto. A to som mal poslednú kosť včera ráno.“
Lizzy súhlasne zafŕkala. Na mokrom tele sa pomaly začínali rysovať rebrá – túto cestu im bol dlžný samotný diabol. Nemali však na výber, ich cieľ bol ešte ďaleko. Dane sa zahľadel kamsi k pahorkom v šedej hmle a mlčky rozmýšľal. Z klobúka z býčej kože zurčali potôčiky dažďových kvapiek a dopadali na blatistú zem.
„Na noc ostaneme tu,“ prerušil ticho Dane a potľapkal starú kobylu po mokrej šiji.
Bývalý muž zákona nemohol tušiť, že dnešnú noc sa nie len že nenaje, ale ani poriadne nevyspí.

* * * * *

Keď vystrieľal oba zásobníky svojich koltov, pochopil, že sa dostal do pekných sračiek. Šesť podivných zjavov, ktoré ho krátko po príchode do mesta nečujne obklopilo, nenieslo žiadne známky toho, že by im olovo mohlo nejako ublížiť. Po chrbte mu prebehol mráz, ale nebolo to od zimy.
„Dostal si sa na veľmi zlú cestu...chlpáč,“ rozrehotal sa pekelným hlasom jeden z mŕtvych banditov. „Prišiel si do mesta duchov! Kto sem raz vkročí, do sveta živých sa už nevráti.“
Dane Travis pozbieral zvyšky odvahy. Nik mu nebude hovoriť chlpáč, ani mŕtvi banditi. A kým žije, nik ho tak ľahko nedostane. Bleskovo sa otočil a dvomi krokmi sa vrátil k Lizzy. Naučeným pohybom rozopol puzdro a vytiahol winchestrovku.
Keď sa obrátil spať, mal pred sebou šesť mŕtvol s prekvapeným výrazom v tvári.
Hneď potom sa jeho protivníci rozrehotali až tak, že sa nejeden z nich musel chytiť za brucho. Dane nezaváhal. Zahrmeli dva výstrely. Zdalo sa, že guľka, ktorá sa zaryla tomu, čo ho privítal, medzi oči, ich zastaví. Svoj omyl si uvedomil až vtedy, keď zaryl svoju psiu tvár do blata rozmočenej ulice.
Mŕtvy vodca banditov bol na niekoho, kto to už má dávno za sebou, neuveriteľne rýchly. Preskočil – nie preletel k Daneovi a jeho ľadovo studená päsť tvrdo odhodila psieho pištoľníka na tri metre ďaleko. Snažil sa pozviechať skôr ako k nemu mŕtvola znovu dorazí, ale nestihol to. Zasiahol ho ďalší kopanec.
Narazil na drevenú terasu niekdajšieho salónu „U mŕtveho tuláka“, ale tentoraz sa úderu, našťastie, vyhol. Mŕtvy zakopol o vyčnievajúci trám a sám zostal ležať otrasený na zemi. Ten okamih Dane Travis využil naplno a zmizol medzi domami. Pohltila ho náruč prichádzajúcej noci.

* * * * *

„Vykašlime sa nato,“ chrčal Skalpelový James, „bol to iba prerastený pes. Taký bastard nám naše mesto nevezme.“
Clyde the Doc sa na neho zamračil, tak, že by sa v ňom krvi nedorezal nik ani vtedy, keby žil. „Zavri papuľu, James. Musíme ho dostať. Nik nesmie opustiť toto mesto živý. Nikomu z vás som to nedovolil, a ani on nebude výnimka.“
Piati kumpáni sa na seba bojazlivo pozreli. Každý z nich padol do tejto pasce večného života a dodnes neprešla noc, kedy by si nespomenuli na svoju násilnú smrť. Potom sa na ich tvárach rozlial široký úsmev. Pochopili, že sa im naskytla šanca...
„Ten, ktorý ho dostane, sa stane novým vodcom bandy,“ zazubil sa Clyde a otočil sa k nim chrbtom.
Napriek tomu, že bol bandita, nevedel im klamať do očí.

* * * * *

Na Lost Springs sadla noc. Raz za čas osvetlili tmu medzi prázdnymi domami záblesky podobné bleskom, dážď však už dávno ustal. To šľahali plamene z Travisovej pušky, ktorý sa stále pokúšal zachrániť si kožu. Podarilo sa mu nájsť vernú Lizzy, čo bol začiatok úspechu, ale za nič na svete nemohol prísť na to, ako sa dostať z tejto pekelnej šlamastiky.
Vždy, keď sa pokúsil o útek, sa mu postavil do cesty jeden z mŕtvych banditov. Nech to bolo akýmkoľvek smerom, nemal šťastie. Vyzeralo to beznádejne a pomaly ho opúšťali sily.

* * * * *

Jeden pokus o útek stál zato. Tesne predtým ako sa v tme objavil matne svietiaci obrys mŕtveho banditu a zahatil mu cestu, Dane zakopol a rozplesol sa na zemi aký bol dlhý. Duch si ho nevšimol a prešiel popri ňom a vtedy spravili chybu. Odniekiaľ sa vynoril ďalší, ten, ktorého volali Skalpelový James.
„Máš ho, Moe?“ zahulákal do nočného ticha. Oslovený sa zakabonil. „Myslíš, že si tu lížem šunky? Keby som ho mal, je po ňom a ja by som bol už tvojim šéfom.“
„Skôr začne z oblohy pršať olovo, Moe, než sa tomu tak stane.“
„To sa ešte uvidí. Zdalo sa mi, že ho už mám, ale potom si sa objavil ty. A vlastne,“ spýtal sa podozrievavým hlasom starec, „čo robíš v mojom revíri? Chceš ho dostať sám, čo?“
„O nič viac ako ty, Moe,“ odvetil mu dotknuto James. „Som tu, pretože som zašiel ďaleko od svojho hrobu a bál som sa, že ma tam zastihne deň.“
„Nerád by si zložil kosti, čo?“ prikývol chápavo Moe. „Mali by sme sa tu ale poobzerať, mám dojem, ako keby bol niekde na blízku. Do rána chýba už iba pár hodín...“
Ich hlasy pomaly klesli do šepotu až sa vytratili úplne. Dane sa však odvážil pohnúť až o dlhú chvíľu. Na duši ho hrial plameň nádeje. Práve sa dozvedel, ako môže mŕtvych banditov poraziť, ale vedel, že to nebude ľahké. Zatiaľ sa mu ich nepodarilo ani len ochromiť – a pritom ich potreboval uväzniť, najlepšie ďaleko od ich hrobov.
Jedna dôležitá spomienka sa však čoskoro vrátila. Bude to ťažké, ale nie nemožné.

* * * * *

Posledného, ktorého Dane Travis porazil bol samotný vodca gangu. Bolo to tesné. Clyde the Doc bol minútu pred východom slnka iba tri metre od svojho hrobu, keď mu psí pištoľník podrazil nohy drevenou doskou. Kto by bol povedal, že jedine drevo dokáže mŕtvych ochromiť? Keď si to Dane uvedomil, už im nebolo pomoci. Dostal ich jedného po druhom a Clydea si, obzvlášť, vychutnal.
„Smrdíš ako zdochnuté kura,“ odpľul si pohŕdavo Dane. „A ešte k tomu tak aj vyzeráš.“ A nabil winchestrovku.
Nad obzorom sa objavilo zlatisté ráno nového dňa a zahučali dva výstrely.
V banditovej tvári sa objavilo zdesenie. Vedel, že prehral. Nočná tma začala pomaly miznúť a s ňou i jeho nemŕtvy život. Vlhký vzduch naplnilo diabolské jačanie a Clyde začal miznúť ako pásy hmly, ktoré odvieval ranný vietor. Z diaľky sa k nemu pripojilo ďalších päť zavytí.
Dane Travis sa pomrvil v sedle. Pozeral na Clydea až kým mu vo vetre nezmizli aj oči, potom si stiahol klobúk hlbšie do tváre a pätami pohnal starú kobylu do cvalu.

September 2009