Cesta na tron - 1.kapitola

1.kapitola
Mesiac svietil vysoko na nebi a osvetľoval strechy malých domčekov rozostavaných niekoľko desiatok stôp od seba. V okienkach ešte stále svietili sviece alebo lampy no i napriek tomu bolo všade príliš ticho. Lístie nešušťalo, sovy nehúkali. Celý svet akoby sa zastavil. Ľudia nemo hľadeli pred seba a čakali. Čas plynul ale takmer nič sa nedialo, len vietor sa správal akosi čudne. Neustále menil smer a akoby šepkal slová v cudzom jazyku ktorému dedinčania nerozumeli. Vedeli však že to čo hovorí neznamená nič dobré. Zvieratá zaliezli hlbšie do nôr aby sa skryli pred chladom. Vzduchom preletel zapálený šíp a zasiahol jednu zo slamených striech. Strecha vzbĺkla, začali lietať iskry od ktorých sa zapálili ďalšie a ďalšie domy. Ľudia zdesene vybiehali von, kričali mávali rukami. Väčšina dedinčanov utekala po vodu aby uhasili oheň ktorý už zachvátil takmer polovicu dediny, ostatný len neveriacky pozerali na nešťastie ktoré ich postihlo. Nikto si nevšimol postavy ktoré ich nečujne pozorovali. Postavy boli skryté pred očami ľudí v neďalekom lese.
,,Hlúpy ľudia." ozvala sa jedna z postáv, bola to upírka tak ako všetci jej spoločníci. Bolo ich tam dvanásť z toho tri upírky a deväť upírov. Každého bežného smrteľníka by ich krása určite ohúrila. Každý z nich na sebe mal ľahké kožené brnenie a čierny, po zem dlhý plášť. Na opasku mali pripnuté ostré a nebezpečné meče.
,,Nezabudnite, nesmú tu zostať žiadne stopy. Všetko musí ľahnúť popolom a nikto nesmie prežiť. Kráľ Dian musí stratiť úplne všetko, každú aj tú najmenšie nádej. Predtým ako ho Niad zabije musí byť zúfalý." jeden z upírov, Coorain. Ostatný sa spokojne pohli ale ešte pár minút pozorovali ľudí. Tí sa márne snažili uhasiť horiace domy. Oheň sa už rozšíril na úplne všetky domy. Dedinčania sa teda snažili zachrániť aspoň pár vecí. Jedna zo sa neustále obzerala po okolí a márne hľadala nejaký náznak pozorujúcich očí. Jej bystré oči nezbadali upírov skrytých v lese. Corowa nechcela veriť že toto všetko je náhoda, vedela že Niad zaútočí no nečakala že sa to stane tak skoro. Teraz už záležalo len na jeden jedinej veci, musí ochrániť svoju dcéru, dcéru kráľa Diana. Rukou siahla na medailón ktorý nosila už od svojho detstva. Dala jej ho jej matka tesne predtým ako ju zabili. Corowa teraz bola odhodlaná dať ho svojej dcére. Zhlboka sa nadýchla, mysľou sa snažila zachytiť aspoň jednu z bytostí ohňa, salamandru. Nebolo však ľahké zachytiť inú myseľ a ešte ťažšie bolo presvedčiť salamandru aby odovzdala odkaz. Corowa prestala vnímať okolie, celkom sa ponorila do svojej mysle a pátrala po salamandre. Snažila sa nájsť aj ten najmenší záchytný bod. Chvíľu jej to trvalo no napokon sa do salamandrinej mysle dostala. Ucítila zvláštnu sladkastú vôňu a akoby v diaľke začula praskanie horiaceho dreva. Priveď Minara, pomyslela si. Mala šťastie, bola to jedna to salamandier ktorá bola ochotná pomôcť a tých bolo skutočne málo. Salamandra opustila Corowinu myseľ, tá sa pomaly vracala do reality. Najskôr ucítila dym, potom začula výkriky a napokon sa jej vrátil aj trak. Nepatrila k tým ktorý v tomto umení vynikali no i napriek tomu sa jej to podarilo v veľmi krátkom čase.
Niekto ju potiahol za rukáv, bola to jej dcéra. Oči mala plné slz a ľavou rukou si ďalšie zotierala z tváre. Mala tri roky no i napriek tomu bola ešte hrozne malá. Po otcovi zdedila veľké modré oči a lesklé čierne vlasy. Jediné v čom sa podobala na matku bola jej slonovinovo biela pleť ktorou sa mohol pýšiť len málokto. Corowa ju nežne pohladila a vzala do rúk.
Z lesa vybehlo dvanásť postáv, tváre mali zahalené čiernymi kapucňami. Vrhli sa na ľudí ktorý stáli najbližšie. Priložili si ústa k ich krkom a zahryzli. Ľudia sa rozutekali na všetky strany. Rodičia brali svoje deti a snažili sa s nimi utiecť čo najďalej. Upíry pustili svoje obete a lačne sa obzerali po ďalších, až na jedného. Coorain pátral očami po Corowe a jej dieťati, Loorei. Po tvári mu stekal pramienok krvi jeho obete. Corowa sa snažila skryť no bolo neskoro, upír ju zbadal a rozbehol sa priamo k nej. Už niet úniku, pomyslela si a ľútosťou pozrela na svoju dcéru, je koniec. Čakala úder no nič sa nedialo. Zdvihla hlavu a pozrela sa Coorainovy do očí. Stál priamo pred ňou, v očiach sa mu zračila ľútosť a ešte niečo no Corowa nevedela čo to bolo. Malá Loorea stále plakala. Coorain zdvihol ruku, chcel jej vziať dieťa no niečo ho zastavilo. Vo vzduchu ucítili pižmo a prúd energie odhodil Cooraina asi o tridsať stôp ďalej.
,,Prepáč že meškám." ozval sa zdvorilo Minar. Corowa len prikývla a podala mu Looreu.
,,Chráň ju."povedala a naposledy sa pozrela na svoju jedinú dcéru. Pohladila ju po tvári, dala si dole medajlon a pripla ho na krk Loorei.
,, Ak sa odtiaľto dostanem živá nájdem si ťa. Prisahám."Opäť pozrela na Minara, prikývla a on ustúpil o krok vzad. Vedel že kedy sa teraz snažil Corowu presvedčiť bolo by to úplne zbytočné, ona sa totiž už rozhodla. Zavrel oči a zmizol. Domy takmer dohoreli, upíry sa eše stále zabávali lovením ľudí a tak si ani jeden z nich nevšimol MInara a Cooraina ležiaceho na zemi . Upír vstal, oprášil si plášť a už stál pri Corowe. Chytil ju za krk, Coroša zalapala po dychu.
,,Kam šiel?" spýtal sa rozzúrene.
,,Do toho teba nič." Upír zavrčal a chytil ju penvejšie.
,,Kde je Minar ukrytý? No tak Corowa povedz mi to a nechám ťa žiť."zaklamal. ,,Takže si predsa len spoznal svojho brata. A mimochodom, nesľubuj niečo, čo nemôžeš splniť."povedala a neskutočnou rýchlosťou vytiahla spoza opaska dýku a vrazila mu ju do stehna. Coorain zasyčal od bolesti a na malú chvíľku zovretie uvoľnil. To Corowe stačilo na to aby uskočila. Natiahla ruku v ktorej svietilo zvláštne červené svetlo. Coorain na ňu prekvapene pozrel, zrútil sa na zem a celé telo sa mu triaslo od bolesti. Celé telo ho pálilo. Zdalo sa akoby jeho ľavá ruka začala tmavnúť a a postupne sa strácala, akoby sa jednoducho vyparila. Zrazu Corowu schmatli dve upírky za ruky a pevne ju držali. Jedna z nich sa k nej nahla aby ochutnala jej krv no Coorain ju zastavil. ,,Nie, tá patrí mne."skríkol. Upírka sa nahlas zasmiala a rozbehla sa pomôcť ostatným s ničením dôkazov. Coorain pevne Corowu chytil, zahľadel sa jej do očí.
,,Naposledy sa ťa pýtam. Kde ukryl Minar tvoju dcéru?" Corowa neodpovedala, namiesto toho upírovi napľula do tváre. Coorain to veľmi rozčúlilo, nahol sa a silno ju uhryzol do krku. Corowa sa nemohla nadýchnuť, celou silou sa od seba snažila Cooraina odtrhnúť no nedarilo sa jej. Vedela že je to vopred prehratý súboj no ona sa ani napriek tomu nevzdávala. Po chvíli ju upír pustil, nezabil ju. Corowa sa naňho prekvapene pozrela a zrútila sa na zem. Coorain ju síce zabil no pripravil jej oveľa horší osud. Osud ktorý by si nezaslúžil nik. Corowa cítila ako jej žilami prúdi jed vedela čo bude nasledovť. Pripravovala sa na bolesť ktorá mala prísť, na bola si istá že jej to aj tak nepomôže. Upír sa na ňu pozeral a o pár minút si k nej kľakol a zašepkal jedno jediné slovo ktoré prekvapilo aj jeho.
,,Prepáč."