Nekrology gardy smrti Oghar a Soňa

Otvoril oči do temného rána. Za dverami počul rýchle kroky a výkriky "Herr Sturmbannfuhrer! Warten Sie!" zodvihol novy typ plazmového dela asx-45, ktorý si priniesol z lode, namieril na dvere a čakal čo sa stane. Zvuk krokov stále silnel. Vďaka svojim vlkodlačim zmyslom počul že je tam 7 ľudí dvere sa zrazu rozleteli, stál v nich vysoký svetlovlasý chlap vo vojenskej uniforme. Za ním bolo vidieť mladú ženu s nahnevaným výrazom na tvári. Domyslel si že to bola ona kto pred chvíľou kričal.
„Neopovažujte sa strieľať herr Oghar, inač zomrie táto vaša sympatická spoločníčka. Okamžite odložte vašu zbraň a sadnite si do kresla." Oghar uposlúchol ale ešte sa spýtal "môžem si dať aspoň spodne prádlo keď je tu táto dáma, viete dobre že sa to nepatri," ale ako odpoveď dostal len bičíkom po tvarí.
Žena len nahnevane odvrátila hlavu "Lassen Sie mich!" skríkla a snažila sa vyslobodiť od vojaka čo ju držal. Ten len zosilnil zovretie svojich rúk.
Kapitán Schuler sa posadil oproti Ogharovy, zadíval sa mu priamo do oči a veľmi výrazne sa ho opýtal jednu prostú otázku "Kde je Štúr?"
Skôr než stihol Oghar odpovedať vošlo do izby dievča v školskej uniforme. “Ale, ale herr sturmbannfuhrer nie tak zhurta! a vy sa láskavo oblečte,“ obrátila sa chladne na Oghara. Ten len nechápavo hľadel na toto dievča, akých by ste našli hrbu v každej dievčenskej škole v Nemecku. „Pravdaže, ospravedlňujem sa fräulein," povedal Schuler so zvesenou hlavou
Pri pohľade na Soňu by naozaj každý povedal že je to obyčajne dievča, ale opak je pravdou, v skutočnosti to bola, alebo skôr bol Loki, starý seversky boh krutosti, ktorého uväznili ostatný bohovia do nekonečného väzenia. Ale špecialistom z Hitlerovej para normálnej jednotky sa ho podarilo prevteliť do veľmi silného média Soňy, tak vznikla nová entita ktorá bola ešte sinejšia ako boh Loki, Xoar boh smrti. Ale Xoar sa nemohol prejaviť, na to aby to mohol učiniť musel získať krv z troch bohov zla. Štúra, Busha a Barbie. Dvoch z nich už mal.
Soňa pristúpila k Ogharovy. "No tak počul si otázku ty špinavý pol človek."
On len vyjavene civel na to zjavenie a nemal sa k slovu "Keď ty takto..." odhalila svoje neobyčajne špicaté zúbky v úškrne "Schuler zoberte ho na naše veliteľstvo a tam sa ho spýtajte ešte raz, nemám tu naňho teraz nervy. a navyše mam dôležité stretnutie,“ pobrala sa smerom k dverám, "a na tvojom mieste by som to povedala už Schulerovi, lebo potom prídem ja a to s pekným strieborným obojkom, havko," sladko sa od dverí usmiala na Oghara a vypochodovala von.
Keď vyšla na chodbu ešte sa otočila "A tuto fräulein Alex si zoberiem na starosť osobne,“ a oči jej zažiarili temným svetlom smrti. "No pod dievčatko, s tebou bude ešte zábava, cítim v tebe silu. Odmeriame ty midichloriany aby sme vedeli čo s tebou," Soňa zdvihla ruku a zdvihla Alex pomocou sily a pomaly s ňou levitujúc vypochodovala von. V izbe už ostali iba Oghar a ďalších 5 vojakov. Najväčší z nich sa na neho pozrel s úškrnom, vybral spoza pása malý strieborný pentagram, priložil ho na Ogharovo čelo a vyslovil par slov. Oghar upadol do bezvedomia v strašných mukách sa ešte zvíjal na zemi, keď sa do metal, vojaci ho zabalili do porunovaného vreca a traja z nich ho odtiaľ odniesli, zvyšný nahádzali všetky veci v miestnosti na zem a zapálili.
Keď Oghar otvoril oči videl najskôr len jasne svetlo, no po chvíli keď si jeho oči zvykli začala sa pred nim vynárať miestnosť. Bola strohá, vykladaná bielymi dlaždicami, typická vypočúvacia miestnosť veliteľstva para normálneho výskumu. Už raz v takej cele bol a pravdu povediac nemal na to najkrajšie spomienky. Strašne ho bolela hlava, rukou sa dotkol čela. Ešte stále cítil bodavú bolesť v mieste kde sa jeho kože dotýkali cípy pentagramu.
Dvere do miestnosti sa prudko rozleteli a dnu vstúpil Schuler s dvoma ďalšími vojakmi v bielych kombinézach na ktorých sa veľmi výrazne vynímal Hákový krič trochu vylepšený o čierneho wyrma čo ho obtáčal a niekoľko rún. Začalo sa vypočúvanie........
..........medzi tým o dve poschodia vyššie veľmi podobná miestnosť až na to že v kuté sa krčí do klbka skrútená nahá Alex a trasie sa, po zemi stekajú prúdiky jej krvi do odtokového kanála na to vytvoreného. Pred chvíľou ju boli otestovať na silu, mala jej až príliš mnoho, preto jej museli rozťať žili aby oslabla. Vedeli dobre že nemôže zomrieť na vykrvácanie, preto lebo bola Démon. Démon krvavej rieky, matka upírou a čarodejníc.
„Mala som ho počúvnuť, nemala som sa zapliesť do Ogharovho plánu, pomyslela si Alex." "Ale, ale čo sú to za myšlienky, hlavu hore fräulein Alex," povedala jej posmešným hlasom Soňa. Alex sa na ňu pozrela privretými očami... cítila ako každou kvapkou krvi odteká z jej tela sila. "On ti nepomôže, nicht mehr," povedala viac menej pre seba Soňa. "Takže kde sme skončili?" opýtala sa chladne svojich pomocníkov čo pravé vošli do cely.
Oghar ležal cely zničený mučeným na zemi svojej cely, ale fyzické rany sa mu za chvíľu zahoja, stalo sa niečo oveľa horšie ako mučenie, on spravil tu najhoršiu vec akú mohol, on im to prezradil. On im prezradil kde ho hľadať, alebo skôr kedy. On nesplnil misiu ktorú dostal od rádu. To utrpenie, ta hanba nemohol to viac zniesť. Vrhol sa po Schulerovi s vedomím, že už viac nebude. Vedel že to neprežije, ako sa sápal po Schulerovi posledný krát v tomto živote si spomenul na Alex, na jej oči. Jej Oči.
V tej chvíli o dve poschodia vyššie Alex zavrela oči a jej bezvládne telo sa zviezlo na krvavú dlážku. Soňa zaklonila hlavu a z jej úst sa vydral vzdych. Vyzeralo to bizarne. Ten vzdych bol plný vášne a naplnenia, cítila smrť, smrť ju napĺňala. Kvapôčky krvi z podlahy začali stúpať hore. V inej cele sturmbannfuhrer Schuler povedal nad vlkolakovou mŕtvolou "Reste im Frieden, du Arschloch!"