Ork Šaman

Úvod: Bezprízorný tulák

Toto je príbeh mladého orka menom Kunai. Nemal rodinu, nádej ani sny. Putoval bezcieľne
krajinou, až došiel k pláňam Ketri, ktorý bol domovom divokých kmeňov orkov.
Na pláni uvidel orkského šamana ako bojuje s vlkmi. Bol to neľútostný súboj jedného proti
bezmála tuctu vlkov. Ork tým, že sa vedel oháňať palicou a rozdával ňou údery, ktoré spôsobovali ohnivé rany vlkom a čaroval kúzla, ktoré doslova vysávali život, súboj zvládol. Zvíťazil sám proti veľkej presile.
Po boji mladý Kunai pristúpil k doráňanému šamanovi a spýtal sa, či mu môže nejako pomôcť.
Šaman sa otočil na mladého orka a povedal: "Nie, nepotrebujem tvoju pomoc. Ale ak chceš,
pomôžem ja tebe. Som šaman z rádu Enchanterov a nájdeš ma v sídle starejších orkov."
Ako to dopovedal, videl v chlapcových očiach nádej a odhodlanie ísť za svojím osudom. Hneď na to vyriekol zaklínadlo a v záblesku svetla zmizol.
Mladý Kunai sa hneď vybral do osady v Ketre. Začal sa pýtať orkov, kde nájde to miesto o ktorom mu šaman povedal. Keď konečne zistil ktorou cestou ísť, hneď sa vydal na cestu. Avšak v Ketre ho varovali, aby sa držal chodníka, preto že cestou môže natrafiť na vlky a ďaleko nebezpečnejšie tvory obývajúce pláne a lesy. S miernou obavou sa vydal na cestu. Neschádzal z vyšľapanej cesty a pútnikov sa pýtal na dedinu orkov. Po pár dňoch cesty sa konečne dostal k bránam s kamennými múrmi. Všade vôkol boli stĺpy na ktorých horeli ohne. Bola to dedina orkov, ale nebolo to, to miesto ktoré hľadal.
Chcel prehľadať okolie, ale z každej strany počul zavíjať vlkov. Ako prechádzal dedinou všimol si cestu z dediny, popri ktorej boli kamenné stĺpy s vyrytými runami a na vrchole horel oheň. Vybral sa teda tou cestou, ktorá smerovala k vysokej hore. Ako kráčal pozeral na vrchol a rozmýšľal ako sa tam dostane. Zrazu sa z tmy vynoril šaman ktorého videl bojovať s vlkmi. Ten ho pozdravil a povedal: "Volám sa Tantus. Moja úloha sa tu skončila, bol som tu len učňom majstra. Nepozeraj hore, ale dolu, V útrobách hory nájdeš majstra Enchanterov menom Vulkus. On ti ukáže cestu." Chytil Kunaia za plece, pousmial sa a šiel svojou cestou.
Mladý Kunai šiel ďalej, našiel vchod do hory a vstúpil dnu. Pokračoval temnou chodbou len kde tu horiaca fakľa. Po chvíľke našiel veľkú sálu s múrmi popísanými svätými runami a portálmi s
horiacim večným ohňom k úcte bohu. Bol to chrám boha Pa'agria. Zbadal tam pár starejších orkov oblečených v rituálnych habitoch a s ohňom vypálenými rôznymi znakmi. Pristúpil k nim a pozdravil. Jeden z nich sa otočil na Kunaia a spýtal sa ho, čo tu chce. Odvetil: "Buď zdráv, hľadám majstra Vulkusa." Ten sa pozrel na mladého orka a povedal: "Ja som ten ktorého hľadáš, čo odo mňa potrebuješ?" Chlapec sa uklonil pred majstrom a odvetil: "Volám sa Kunai, chcem sa stať Vašim učňom, vstúpiť do rádu Enchanterov a tak ísť cestou svojho osudu."
Majster mu položil dlaň na čelo so slovami: Prijímam ťa za učňa, no bude to veľmi dlhá a náročná cesta plná bolesti. Tu chvíľu Kunai pocítil ako mu majstrova ruka vypálila na hlavu znak rádu Enchanterov




2.kapitola Počiatok cesty Mystika

Tú noc bola búrka, ako už dávno nik nezažil. Druhého dňa prišiel mladý Kunai za majstrom a
úctivo ho pozdravil. Majster Vulkus ho hneď vzal do neďalekého lesa. Bez slova šli pár desiatok minút, až došli k stromu rozseknutému bleskom, kde ešte tleli uhlíky a dymilo sa z neho. Vulkus pristúpil k stromu položil ruky na rozštiepnuté drevo a povedal: "Ber sekeru a z tohto kusu dreva si vyrobíš svoju palicu, tvar a veľkosť je na tebe" Potom si sadol na neďaleký pník a sledoval aký je učeň zručný.
Odhodlaný Kunai nezaháľal a dal sa do práce. Odťal kus dreva a začal ho obrusovať. Majster
pozoroval chlapca a celú dobu mlčal. Kunai si vyrobil jednoduchú, stredne dlhú obojručnú,
krivoľakú palicu, ktorá sa dobre držala a s hrubším koncom, odkiaľ ešte stále šiel dym zo žeravých uhlíkov.
Mierne vyčerpaný podišiel k majstrovi, podal mu palicu a povedal že je hotový. Ako náhle majster chytil palicu do rúk, rozžiarila sa zvláštnym ohňom. Nič podobné Kunai ,nikdy predtým nevidel. Majster sa zahnal palicou na učňa vyriekol zaklínadlo "mi-jahu-guva-hjaňja buhym" a zoslal naň srdce Pa'agria, kúzlo doplňujúce a regenerujúce zdravie. Behom chvíľky bol mladý Kunai znova plný sily. Podal mu palicu s slovami: "Dobrá palica, nech ti dlho slúži. Ako ju majster pustil z rúk, oheň zhasol."
Vrátili sa do veľkej sály chrámu Pa'agria vo vnútri hory. Kunai začal študovať staroveké zvitky a
nápisy po stenách. Učil sa aj o bohu ohňa Pa'agriovi, spolu s majstrom sa k nemu modlili. Zistil že každé ochranné kúzla čo môže použiť na seba aj spolubojovníkov je úzko spojené s bohom ohňa Pa'agriom. Majster ho naučil prvých pár základných buffov-kúziel, ktoré zvyšovali jeho rýchlosť, útok, zosielanie kúziel, ochranu a ďalšie užitočné veci. Dopĺňanie a rýchlejšiu regeneráciu života.
Potom sa učil ako na chvíľu omráčiť súpera a spôsobovať rany, ktoré ohňom pália v ranách
nepriateľov. No a nakoniec najtemnejšie prekliatia a vysávanie života. Aj keď to bolo z každého
len pár kúziel, tak to mladému učňovi trvalo dlhú dobu kým sa naučil vykúzliť a v boji v cvičnej
aréne proti majstrovi použiť.
Trénovali týždne, Kunai bol vyčerpaný a doráňaný, no vždy na konci tréningu sa s majstrom
úctivo uklonili a už obidvaja zosielali srdce Pa'agria, aby si vyliečili rany a rýchlo sa uzdravili.
Ako tak spolu bojovali časom začala Kunaiova sila a schopnosti rásť. Jedno ráno ako vstupovali do arény, pritom ako sa odhodlával na súboj a sústreďoval, sa stalo čosi čo vôbec nečakal. Jeho vlastnoručne vyrobená palica začala trocha horieť. Majstrovi sa podarilo, prebudiť v učňovi vnútorný oheň, ktorý prechádzal z jeho rúk cez palicu von. Bolo to znamenie že je pripravený na skúšku. Majster povedal: "Dnes už nebudeme trénovať. Máš čas do súmraku, pôjdeš po okolí dediny orkov a zabi vlka ktorý nám kántri dobytok. Ak by sa čosi stalo, sú tam strážci lukostrelci, buď však obozretný a mysli na to čo si sa tu naučil."




3.kapitola Skúška schopností

Mladý Kunai sa spoločne s majstrom vybrali naspäť do veľkej sály, kde sa modlil k Pa'agriovi, aby mu dal silu v boji. Nadišiel súmrak. Majster Vulkus podal Kunaiovi staroveký zvitok. Ten ho
rozvinul. Do pravej ruky chytil svoju palicu do druhej zvitok, obidve ruky zodvihol nad hlavu.
Nahlas prečítal zaklínadlo a spojil palicu so zvitkom. Zvitok tu chvíľku vzplanul a rozletel sa na
horiace kúsky. No oheň sa vtiahol do palice tá začala horieť bledo modrým plameňom. Úctivo sa uklonil majstrovi poďakoval za pomoc a vybral sa hľadať vlka.
Ako šiel opodiaľ dediny, všimol si strážcov lukostrelcov, potichu ich pozdravil a zakrádal sa
temným lesom ďalej. Našiel si miesto na pozorovanie na neďalekej skale. Videl len ohne ktoré
horeli na bránach do orkskej dediny. Tak sa posadil a načúval zvuky prírody. Pár hodín bol úplný kľud, no Kunai je vytrvalý ork. Po ďalšej asi hodine sa rozhodol prejsť po okolí, dúfajúc že nájde toho vlka, i keď vedel že iba jeden určite nebude. Ako pomaly schádzal zo skaly začul praskať konáre.
Bol to vlk, tak ostal nehybne prikrčený pod tou veľkou skalou so zatajeným dychom. Ako vlk
prešiel smerom k dedine hneď za ním sa objavilo ďalších šesť vlkov. Kunai chvíľku váhal, ale
potom začal kúzliť buffy, aby bol odolnejší, rýchlejší a vydal sa za svorkou. Po chvíľke ho vlci
zacítili, no stále šli po dedinskom dobytku. Kunai sa rozbehol a hneď prvého vlka omráčil úderom palicou. Vlci sa hneď otočili, začali ceriť zuby a vrčať na mladého orka. Z diaľky od dediny pozerali dvaja strážci čo sa bude diať. Nesmeli zasiahnuť pokiaľ by nekričal o pomoc. Vlci ho obkľúčili a ten od chrbta mu hneď skočil po krku. Kunai počul vlka za ním. Prikrčil sa, z otočky palicou trafil vlka a odhodil ho od seba. Ako šiel skočiť ďalší vlk, začal vyslovovať zaklínadlá a kúzlil jedno prekliatie za druhým až celá svorka ostala na chvíľku úplne ochromená. Tak začal rozdávať mocné ohnivé údery palicou. Prvý krát skúsil aj prekliatie vysávania života. Nad vlkom sa objavil temný symbol a dve guličky životnej energie vyleteli z vlka a vstúpili do Kunaia. To mu dalo silu a doráňaných a prekliatych vlkov už ľahko premohol. Kľakol si k najväčšiemu vlkovi a potrel si tvár, hruď a ramená jeho krvou. Potom k nemu prišli strážci so slovami: Dobrý súboj, ďakujeme že si nás zbavil týchto krvilačných beštií. Kunai odvetil: "Rád som pomohol, bola to úloha ktorú mi dal majster Enchanterov Vulkus."
Druhého dňa z rána prišiel mladý učeň k majstrovi s kožušinami sivomodrých vlkov a ich tesákmi. Vulkus ho privítal so slovami: "Dobrá práca. Som rád že si vedel využiť schopnosti ktoré som ta naučil." Pár kožušín a zubov nechali v chráme, ako prejav úcty bohu Pa'agriovi. Pár dostal majster Vulkus. Zo zvyšku si mladý učeň pod dozorom majstra vyrobil modré vlčie ľahké brnenie. Majster mu naň pokreslil znaky, vrátane Enchanterského, šamanského vlčou krvou. Chytil palicu a brnenie ošľahol ohňom. Tým sa všetky znaky a symboly rozžiarili a brnenie získalo špeciálne vlastnosti. Zrýchľovalo zosielanie kúziel, odolnosť proti mágii a proti úderom. Z tesákov vyrobili ochranný náhrdelník proti kúzlam a prekliatiam.
Až bolo všetko hotové vybrali sa naspäť do veľkej sály starejších orkov. Všetci majstri tam už
čakali pri portáli s večným ohňom. Kunai predstúpil a pokľakol pred nich. Vulkus sa postavil do
stredu medzi majstrov. Znovu položil ruku na Kunaiovu hlavu so slovami: "Úspešne si splnil
úlohu. Od teraz bude tvoje meno Kunai - šaman z rádu Enchanterov."
Ďalší dvaja majstri mu položili dlane na ramená a spolu vypálili na telo ochranné symboly a
staroveký znak orkských šamanov. Tento krát to už skoro vôbec nebolelo, pretože v chlapcovom srdci vzplanul oheň.
Po rituáli mu Vulkus povedal: "Choď do mesta Oren, nájdi majstra menom Pekiron. Naučí ťa
ďalšie kúzla a zdokonalí ťa v tých čo si sa už naučil. Cestu ti trochu uľahčí tento zvitok, použi ho a budeš v meste Rune."
Tak sa mladý Kunai stal šamanom a vydal sa na dlhú cestu. Teraz sa už nebál vlkov a bol
odhodlaný čeliť ďalším nástrahám osudu. Prečítal zaklínadlo zo zvitku a v žiari svetla sa zrazu
objavil na námestí v prístavnom meste Rune.






4.kapitola Dlhá cesta do Orenu

Rune je mesto aké ešte nevidel. S prístavom, chrámom na kopci a kopou obchodníkov na každom kroku. Bolo tam veľa bojovníkov aj mágov všetkých rás. Ľudia, elfovia, temní elfovia, ale aj orkovia a trpaslíci. Videl tam aj bytosti ktoré ešte predtým nikdy nevidel ani o nich nepočul. Zastavil okolo idúceho orka so slovami: "Buď zdrav. Ja som Kunai šaman rádu Enchanterov." Ork odvetil: "Ja som Rokar raider, bojovník od zmrzlých vodopádov." Bol to veľký a silný bojovník s jedným obojručným mečom. Kunai sa ho pýtal na tie bytosti s jedným anjelským krídlom a krvavo červenými očami. Rokar toho tiež veľa nevedel, no podelil sa aspoň o to málo čo poznal: "Je to rasa nazývaná Kamael, vytvorená starovekými obrami na boj proti neznámym tvorom ohrozujúcich Adenskú ríšu. Keď skončila vláda obrov, Kamaelci sa ukryli. Až nedávno vyšli zo svojich skrýš na svetlo a teraz žijú slobodne medzi nami. Z každého koho zabijú, zoberú ich dušu a s každou dušou sú ich schopnosti silnejšie. Počul som že sa vedia premeniť na dvojkrídle temné bytosti vznášajúce sa nad zemou, no zatiaľ som nič také nevidel." Spýtal sa Rokara kam putuje, ten odvetil že ide za majstrom Shaka, ktorý žije vo veži Ivory. Bolo to neďaleko mesta Oren. Dohodli sa že pôjdu spolu. Pred odchodom sa ešte zastavili v obchode s rozličným tovarom u trpaslíčky menom Candice, nakúpiť rôzne elixíry života, mana fľašky a ďalšie užitočné veci na dlhu nebezpečnú cestu. Opustili mesto Rune a za nejaký čas došli k miestu nazývanému Les smrti.
Na okraji si pripravili zbrane, Kunai zoslal všetky podporné kúzla-buffy na obidvoch a vydali sa
do temnoty lesa. Potichu a ostražito sa obzerali a postupovali lesom. Netrvalo dlho a narazili na nemŕtveho. Bolo to umučené telo nazývané Duch modlitby. Ani po smrti nenašlo kľud a slepé hľadalo pomstu a chcelo zabiť všetko čo sa priblížilo. Ešte stále z neho trčali klince, koly a reťaze. Zo strán sa objavili ďalšie monštrá nazývané Smútiace obludy, nemŕtvi ktorí celý hnili, zelený vstali z mŕtvych a ešte pár nemŕtvych, ktorých nepoznali. Išiel z nich strach a strašný zápach. Obidvaja orkovia ostali stáť chrbtami k sebe. Potom obaja vykríkli bojový pokrik a rozbehli sa proti nemŕtvym.
Rokar sa začal oháňať dlhým mečom, no nemŕtvi padali až keď im sťal hlavu. Kunai vbehol medzi troch, začal rozdávať ohnivé rany palicou a prekliatia. Chvíľku trvalo kým tie páliace rany usmrtia oživené mŕtvoly, no nakoniec popadali a ostali bezvládne ležať. Kunai hneď pribehol k Rokarovi a začal kúzliť srdce Pa'agria. Ako ostali chvíľku stáť kým sa zregeneruje ich životná sila, začuli šum lesa a praskot vetiev stromov. Boli to ďalšie desiatky nemŕtvych blížiacich sa k nim. Vedeli, že ak zostanú stáť, tak to nezvládnu. Rozhodli sa teda bežať skrz temný les a tých čo im stáli v ceste len odrážali bokom. Tak sa im podarilo prekonať les. Niektorým nemŕtvym ušli ale zvyšok sa k nim stále blížil. Kunai chcel hneď obnoviť životnú silu obidvom no Rokar ho zastavil so slovami, že chce len obranné a útočné kúzla-buffy.
Postavím sa im, ale zostaň za mojím chrbtom, až vykríknem vtedy ma začni liečiť a bojovať.
Kunai prikývol a na kraji lesa sa objavili nemŕtvi. Rokar pristúpil k nim pevne chytil svoj dlhý meč a kryl si s ním hlavu. Nemŕtvi sa hneď naňho vrhli. Po chvíľke vykríkol mohutným revom
fanatického šialenstva ( zealot frenzy) zlosť ( rage ) a nakoniec bojovým revom.
Nadobudol obrovskú silu a začal nemŕtvych sekať a odhadzovať od seba. Kunai neváhal, hneď ho liečil, zosielal prekliatia a ohnivými útokmi pálil všetkých dookola. Desiatky nemŕtvych padali a ich tela sa pomaly rozpadali na prach. No ich cennosti, šperky, peniaze ešte z čias, keď boli normálnymi ľuďmi, ostali na povrchu zeme. Po súboji, tieto cennosti pozbierali. Keď Rokar videl ako jeho spolubojovník premohol nemŕtvych, s akou ľahkosťou ovláda svoju mágovskú palicu, ako horí v jeho rukách a že s ňou zosiela obranné kúzla aj prekliatia a zároveň lieči a rozdáva pálivé rany, uvedomil si že má pri sebe veľmi silného spojenca, bez ktorého by les zrejme neprekonal. Pobrali sa teda ďalej. V diaľke videli miesto zvané Bažina výkrikov. Aby sa ďalej nezdržiavali rozhodli sa pre bezpečnejšiu cestu a šli krajom toho územia. Kunai priebežne kúzlil buffy ktoré pomáhali k rýchlosti. Zavše natrafili na príšeru z močiarov, no ľahko ich premohli. Každým súbojom boli silnejší a zohratejší.
Pokračovali vysokým pohorím. Z diaľky videli pevnosť banditov. Tak zastali, aby si odpočinuli.
Až nad ránom pokračovali v ceste. Prešli opodiaľ pevnosti banditov a už sa držali pútnickej cesty, ktorá viedla popri lese vyhnancov. Z lesa šiel strach, ale nič ich odtiaľ neprekvapilo. Napokon došli k obrovskej priepasti na dne ktorej žili golemovia a zvláštne kamenné stvorenia. Cez priepasť viedol dlhý biely most. Uprostred toho mosta bola veža Ivory. Bola to najkrajšia a najveľkolepejšia stavba, väčšiu od nej predtým ani jeden z nich nevidel. Šli doprostred k veži Ivory. Rokar podal ruku Kunaiovi so slovami: "Bolo mi cťou ísť a bojovať po tvojom boku."
Kunai odvetil: "Mne tiež, bratu v zbroji."
Tak sa ich cesty rozdelili, Rokar šiel do veže hľadať majstra Shaka. Kunai pokračoval v ceste. K
Orenskému hradu to bol len kúsok a už z diaľky cez stromy videl mesto Oren, vybudované na
veľkom kopci. Úctivo pozdravil strážcov pri bráne a vošiel dnu. Začal hľadať majstra Pekiron.




5.kapitola Pekironova úloha

Nebolo to vôbec ťažké. Kunai sledoval znaky nad dverami do budov. Spozoroval znak orkského cechu a vošiel dnu. Bolo tam päť orkov. Pozdravil a povedal, že hľadá majstra menom Pekiron. Ten sa pozrel na mladého šamana a povedal: "Čo odo mňa potrebuješ?"
Kunai pokľakol a odvetil: "Buď zdráv majstre. Volám sa Kunai som šaman z rádu Enchanterov,
posiela ma majster Vulkus. Prosím prijmite ma za učňa."
Majster sa pousmial a povedal: "Vulkus hovoríš? Môj starý priateľ."
Prezrel si chlapcovu zbroj a riekol: "No pozerám že ťa Vulkus poriadne pripravil na cestu za
mnou. Všetko, čo máš na sebe, si si sám vyrobil, alebo vybojoval. Dobre teda, beriem ťa za učňa, ale ja nemám toľko času ako starý majster. Naučím ťa silu liečenia, viac prekliatí a ako zosilniť tie, čo už ovládaš, ale aj ďalšie buffy, čo ti pomôžu v boji. No až sa to všetko naučíš bude ťa čakať oveľa nebezpečnejšia skúška a už tam nebudú strážci lukostrelci."
Kunai odhodlane prikývol. Majster ho zobral k trpaslíkom do skladiska kde mal uložené staroveké zvitky a knihy. Všade sa písalo nie len o kúzlení, ale aj o tej dobe starovekých orkov a o bohu Pa'agriovi. Študoval veľa dni a skúšal sa sústreďovať na nove zaklínadlá. Majster mu ešte poradil skrátiť palicu, je už dosť silný na to aby ju držal v jednej ruke. Aby mohol v druhej ruke nosiť štít, na ktorý sa práve učil zaklínadlo, aby lepšie zachytával nepriateľské útoky a blokoval prekliatia. Kunai to teda tak spravil a trénoval s vynovenou výbavou proti majstrovi.
Ten videl, že v Kunaiovom srdci horí oheň bojovníka a nechýbala mu ani česť a úcta. Vždy pred a po boji s nim sa uklonil a uzdravovali sa už reťazovým liečivým kúzlom. V žiari stĺpového svetla so symbolmi na spodku a bleskami medzi nimi sa liečili oveľa rýchlejšie ako predtým. Nadišiel čas skúšky a majster Pekiron tiež daroval svojmu učňovi staroveký zvitok. Kunai ho nahlas prečítal a spojil nad hlavou so svojou palicou. Zvitok sa v záblesku svetla zmenil v horiaci popol no jeho sila sa opäť vliala do útrob palice, začala horieť silnejšie a modrejšie. Kunai sa poďakoval a uklonil. Pekiron odvetil: "Ešte máš pred sebou dlhú cestu, toto ti trošku pomôže. Teraz sa vyber na juh. Je tam cesta ktorá ťa dovedie ku katakombám odpadlíkov. Sú tam bytosti, ktoré boli kedysi normálni bojovníci a mágovia, no pri vidine večného života prešli na stranu temnoty a teraz žijú prekliaty v podzemí. Tvojou úlohou je doniesť mi odtiaľ obojručný meč bojovníka krypty a knihu kúziel čarodejky strážkyne Lilith. No najskôr choď za úradníkom Dawnu, on ti musí povoliť vstup. Na cestu naspäť ti dávam tento zvitok návratu. Keď ho použiješ, dostaneš sa hneď naspäť do Orenu."
Kunai poďakoval a šiel sa teda zapísať k Dawnu aby dostal povolenie k vstupu. To bolo rýchle
našiel ho, požiadal o vstup a dostal povolenie. Hneď na to sa vydal na juh. Stĺpy s vlajkami
katakomb našiel rýchlo, ale uprostred bolo len čosi ako jazierko. Nevedel čo s tým. Veď toto
miesto mu opísal majster a vchod nikde.
Ani žiaden pútnik nešiel okolo že by sa spýtal. Tak sa tam šiel obzrieť po okolí, pochodil ale nič
nenašiel. Vrátil sa naspäť k stĺpom. Všimol si ale čosi zvláštne, mokré stopy smerujúce von z
vody. Zahľadel sa do vody a zdalo sa že pár metrov pod hladinou je chodba z ktorej vychádza
slabé svetlo. Neváhal a skočil dnu, ponáral sa hlboko a hneď zahol do chodby, viedla šikmo nahor. Dostal sa k hladine a poriadne sa nadýchol. Bola to murovaná stavba katakomb v jaskyni. Popri stenách boli stĺpy s ohňom na bokoch. Na konci chodby mreža a pred ňou zvláštna magická guľa žiariaca na modro s rôznymi poloblúkmi točiacimi sa vo vnútri. Siahol na ňu a zrazu bol vo vnútri katakomb. Ta guľa bola prenášalo a bola aj vo vnútri. Nabuffoval sa a šiel do prvej dlhej tmavej chodby. Bolo tam pár bočných chodieb a v každej pár miestnosti, cez ktoré sa dalo prechádzať ďalej a ďalej.
Kunai nechcel ísť ďaleko aby sa nestratil v tom bludisku, ale musel aby splnil úlohu. Vstúpil do
miestnosti a hneď sa po ňom rozbehli bezduchý bojovníci. Jedného odhodil štítom a druhého
omráčil palicou. Zoslal pár prekliatí a ďalším mocným kúzlom vysal život, palicou sa oháňal až
kým nepopadali na zem. Takto prešiel pár miestností až došiel k veľkej sále. Tam v strede zbadal vysokého bojovníka so schátralou tvárou v hrdzavom brnení a dlhým obojručným mečom. Dookola bolo 5 bojovníkov, akých tam už stretol. S bojovým pokrikom sa rozbehol proti presile. Prvým úderom ich všetkých dookola podpálil. Mlátil všetko čo sa pohlo a štítom sa snažil vykrývať všetky meče a sekery čo naňho mierili. Znova vykúzlil prekliatia, ochromil všetkých okolo seba. Palicou ich znova podpálil a vysávačkou dorazil. Ostal stáť len bojovník s veľkým mečom. Napriek prekliatiam a tomu že horel, boli jeho rany do Kunaia veľmi silné, mal čo robiť, aby štíť udržal v ruke. Kunai bol ale rýchlejší, kým sa ten znovu zahnal mečom, Kunai odskočil a temným vysávacím kúzlom mu bral život. Tak to spravil pár krát, až bojovník padol na kolena, meč mu vypadol z rúk a zvalil sa na zem. Kunai sklonil hlavu, aby prejavil úctu súperovi. Vzal meč a priviazal si ho na chrbát. Zregeneroval si zdravie reťazovou liečbou a znovu plný sily sa vydal dlhou chodbou ktorá viedla k ďalšej veľkej sále. Tam už čakali ďalší protivníci, no neboli to bojovníci, ale mágovia a čarodejky, strážkyne Lilith - veľkej, takmer nesmrteľnej bytosti. Všetci ovládali temnú mágiu a tiež vedeli zosielať prekliatia. Kunai znova s bojovým krikom nabehol proti nim a silnými údermi ich podpaľoval a zosielal prekliatia. Keďže to boli mágovia, len málo z tých kúziel prešlo. Kryl sa štítom a začal sa zameriavať na tých najslabších. Našťastie mágovia nemali silnú zbroj, len róby, tak sa ich dalo ľahko omráčiť a umlátiť pálivými ranami.
Stále pod útokom ostatných mágov, ktorí zosielali čiernou mágiou veľmi bolestivé rany, sa snažil vykrývať štítom, no nie vždy sa to darilo aj keď bol veľmi obratný. Schoval sa za stĺp, vyliečil sa a znova sa pustil do boja. Mágov ubúdalo a ostala len čarodejka. Vysoká, v temnom rúchu s zahalenou tvárou a knihou v ruke. Rozbehol sa na ňu, mlátiť a kúzliť všetko, čo vedel. No čarodejka bola veľmi odolná, žiadne prekliatie na ňu nepomohlo. Rozhodila rukami a tým
odhodila Kunaia cez pol miestnosti. Vydesený sa postavil, kryl sa štítom a pomaly kráčal vpred.
Znova sa pokúsil kúzliť a vysávať život. Tá ho znova odhodila, ale pripravený sa už udržal na
nohách. Potom začala kúzliť, boli to veľmi bolestivé rany. Doráňaný a vyčerpaný sa chcel znova
skryť za stĺp, ale v tu chvíľu dostal prekliatie ticha. Nejaký čas nemohol vysloviť žiadne
zaklínadlo. Ostalo mu len jedine, pozbieral všetku silu a rozbehol sa na čarodejku, vrazil do nej a palicou jej vyrazil knihu temnoty z rúk. Tým jej moc zoslabla a podarilo sa mu ju omráčiť a mlátiť, kým sa celá nevznietila a v žiare pekelných plameňov sa vzniesla nad zem a zmenila v prach. Tým sa prekliatie, čo dostal Kunai, zrušilo. Vzal knihu zo zeme, prečítal zvitok a ocitol sa v meste Oren. Konečne sa mohol doliečiť. Predstúpil pred majstra uklonil sa podal mu meč aj knihu. Majster Pekiron sa tiež uklonil, vzal si obidve veci. Privolal ostatných majstrov a povedal: "Tento odvážny šaman dokázal svojou statočnosťou že je hodný nosiť ďalšie posvätné znamenia." Všetci dali ruky pred Kunaia a vypálili mu na telo ďalšie ochranné symboly. Už to vôbec nebolelo pretože oheň už horel v celom jeho tele. Pekiron nakoniec rituálu povedal: "Odteraz je tvoje meno Kunai Overlord z radu Enchanterov."
Vypálil mu na chrbát znak ohňa overlordov. Nebudem ťa posielať za žiadnym ďalším majstrom. Si učenlivý, obratný a silný bojovník. Ďalšie kúzla nájdeš, keď budeš putovať šírym svetom. Buď statočný a rob naďalej česť orkskému cechu a rádu Enchanterov.




6.kapitola Obchody a dobrodružné cesty

Bez ďalších úloh sa už ako Overlord vybral do hlavného mesta Adenu. Tento krát však nešiel pešo, ale vyhľadal Strážcu brány. Boli to ľudia ktorí si zarábali tým, že prenášali každého, kto si zaplatil do ktoréhokoľvek mesta či miesta v celom šírom svete Gran Kain. Zaplatil teda mýto a objavil sa v hlavnom meste Aden. Nádherné veľké mesto, vyzdobené, s obrovským chrámom a rozsiahlym hradom. Obchodný ruch tu bol naozaj veľký. Neznámi okoloidúci trpaslík chcel vidieť Kunaiovu zbraň. Pochválil mu prácu, ale povedal že, môže byť ešte špeciálne vylepšená a aj so zbrojou by mohol pomôcť. Nie je to však vôbec jednoduché. Na vylepšenie zbrane potreboval kryštál do ktorého musel chytiť duše veľkých démonov. Na zbroj potreboval kusy kože z rôznych zvierat alebo príšer. Trpaslík mu poradil aspoň kam ísť po kryštál duší. Bolo to v bočnej uličke v mystickom cechu. Vošiel dnu a hneď poznal že nie je veľmi vítaný, aj keď Aden bolo neutrálne mesto. Pozrel napravo a zbadal krásnu svetlú elfku v zelených šatách menom Winonin. Tak ju opísal ten trpaslík. Pristúpil k nej, ukázal svoju palicu a povedal, že potrebuje kryštál duší. Tá si prezrela palicu a podľa typu vybrala modrý kryštál, predala mu ho so slovami: "Ak sa ti podarí chytiť duše troch silných démonov do tohto kryštálu, trpaslík vyrábač ti ho osadí do palice tak získaš prezieravosť. Budeš s ňou kúzliť s veľkou ľahkosťou a oveľa rýchlejšie." Zaplatil, poďakoval a odišiel. Šiel naspäť na námestie a chvíľku sa tam potuloval. V diaľke počul, že ktosi hľadá odvážnych bojovníkov na dlhú cestu cez lávou sálajúce močiare. Kunai neváhal a hneď sa pridal. Bola to síce len malá skupinka pár útočných mágov, paladin, gladiátor, trpaslík a svetlý elf povolaním spievajúci meč, ktorý vedel spevom zosielať obranné a útočné buffy pre všetkých dookola. Mladého overlorda radi privítali pretože buffer navyše a zároveň liečiteľ sa vždy hodil. Zaplatili strážcovi brány a ten ich premiestnil na sever od Adenského hradu. Celé to prostredie bolo spálené na kameň a miestami bola ešte žeravá láva. Elf začal spievať svoje zaklínadla, aj Kunai vyriekol svoje a tak nabuffovaní šli do kopca. Hneď na nich zaútočil mladý dvojkrídly drak, všetci boli v strehu a hneď draka zabili, za nim hneď ďalší draci, rôznych druhov aj nelietajúci drsnokožci, aj veľký štvornohý draci s veľkými krídlami. Bola to ale silná skupina, tak všetkých rýchlo zabili. Z každého padlo čosi čo sa hodilo, aj kúsky na Kunaiovu novú zbroj. Zabili tam kopu drakov aj ďalších pekelných stvorení až došli na miesto ktoré hľadali. Krátka rovinka za ktorou tiekol veľký prúd lávy z neďalekej sopky a tam stál obrovský démon nazývaný Mŕtvy lord Ipos. Bol asi dvakrát tak veľký ako bojovníci s tvárou smrti, rohami a obrovským obojručným mečom. Paladin a trpaslík s gladiátorom hneď vyštartovali do útoku. Mágovia sa držali stranou a zosielali mocné veterné kúzla. Kunai so spievajúcim mečom ostali tak niekde medzi nimi. Útočili zosielali prekliatia a udržovali celú skupinu nažive. Paladin sa snažil lákať lorda stále na seba pretože toho najviac zniesol. Keď monštrum umieralo Kunai vzal do ruky kryštál a chytil doň jeho dušu. Všetci sa podelili o to čo po tej potvore ostalo a paladin povedal aby šli ešte na jedno miesto. Bol to cintorín na východ od Adenu. Všetci súhlasili, tak použili zvitky a hneď boli v meste na námestí, doplnili zásoby a strážca brány ich preniesol na cintorín. Bolo tam veľa pomníkov a sochy starých obrov a bohov. Neďaleko bolo veľké monštrum. Hydria kráľovná a
okolo nej boli kostlivci, s lukmi aj mečmi. Paladin zaútočil na hydru. Gladiátor s trpaslíkom
zaútočili na kostlivcov bojovníkov a mágovia si podali kostlivcov lukostrelcov. Ochrana padla a
všetci šli po hydre. Tá besnila a stále útočila po niekom inom. Chvostom dávala také rany ktoré len málo kto ustál na nohách. Kunai mal čo robiť aby stíhal doliečovať všetkých a zároveň zosielať prekliatia.
Bol to dlhý boj, no hydra nakoniec padla a do kryštálu sa chytila ďalšia duša. Znova sa podelili
o cennosti, ktoré tam po hydre ostali a potom sa všetci pobrali svojou cestou. Kunai sa vybral
hľadať trpaslíka vyrábača do Giranskeho prístavu. Bolo to tam plné obchodníkov, čo predávali a kupovali rôzne zbrane, zbroj, šperky, materiály, kožušiny atď. Po pár minútach ho našiel. Dal mu všetok materiál čo nazbieral a trpaslík mu z toho vyrobil róbu zvanú temný kryštál. Bol v nej
obratnejší, rýchlejší, rýchlejšie kúzlil a bol odolnejší voči prekliatiam. Už ostávalo len chytiť
poslednú dušu do kryštálu. Keďže bol v prístave, nastúpil na loď. Bolo tam veľa bojovníkov a
začul že sa chystajú na čosi veľké. Pristúpil k nim a so slovami že sa chce pridať. Chvíľku váhali
ale napokon prikývli. Loď ich dopravila na Diablov ostrov. Zo všadiaľ vychádzali podozrivé
zvuky, nielen zvierat, ale aj mumlanie a stonanie. Našli jaskyňu a v temných chodbách zistili čo
vydávalo tie zvuky. Boli to piráti, živí aj vzkriesení mŕtví. Síce ich bolo veľa a po zuby
ozbrojených, ale boli aj dosť pomalí, takže ich celkom ľahko premohli. Vnútri jaskyne kotvila
obrovská pirátska loď. Musela tam byť už dlho, mala roztrhané plachty, schátralé laná. Viedol na ňu vratký povrazový most. Všetci vyšli na palubu lode a našli vchod dnu. Boli tam tri podlažia na každom deväť rovnakých miestností. Každá mala súdok so sviečkou, aby vedeli kade už išli, začali cestou zapaľovať sviečky. Až jedna začala horieť na modro, to bolo znamenie, začali hľadať ďalšie sviečky, čo by horeli modrým plameňom.
Zapálili všetky naokolo, tie modro horiace boli do kríža a vyvolali ducha hrdloreza pirátskeho
kapitána Zakena. V obidvoch rukách držal meče a za ním lietali kordy. Veľmi nebezpečný a
agresívny démon. Všetci sa bez váhania doňho pustili. Kunai stal opodiaľ, pretože mal veľký
rešpekt pred tou stvorou. Jeho hlavnou úlohou bolo podporovať skupinu liečením a zosielať
prekliatia. Skupina už zložila veľa podobných príšer takže vedeli čo robiť aby to zvládli. Boj trval niekoľko desiatok minút, no nakoniec Zaken padol. Do kryštálu sa chytila posledná duša. Kunai za podporu skupiny dostal pirátsku náušnicu ktorá bola očarovaná a pár zvitkov na prenesenie do najbližšieho mesta. Poďakoval všetkým za pomoc a náušnicu. Prečítal zvitok a v žiary svetla sa objavil v meste Giran na námestí. Odtiaľ sa cez strážcu brány preniesol do Giranského pristavu.
Našiel trpaslíka vyrábača, dal mu kryštál duší a zbraň. Trpaslík vzal kladivo, to sa rozžiarilo.
Priložil ho k paličke, tá sa cez puklinu v dreve roztvorila. Položil kryštál dnu, ten sa stenčil a
natiahol tak, že tvoril jadro paličky ktorá ho prijala a hneď sa uzatvorila. Znova sa zmenila farba
plameňa na tmavo modro až do fialovej. Kunai poďakoval a zaplatil za prácu. Za dlho sa ešte
náhodne pridával k bojovníkom na dobrodružné cesty, pochodil veľké pláne, jaskyne, katakomby.
Všade bol žiadaný ako veľmi cenný podporný bojovník. Čim ďalej tým silnejší, skúsenejší. Na
cestách ponachádzal staroveké zvitky a knižky z ktorých sa naučil ešte pár prekliati a podporných kúziel. Chodieval aj sám po svete loviť drakov, obrích škorpiónov, rôzne príšery z pekiel, nemŕtvych a mraky ďalších. Zdokonaľoval sa aj v dueloch proti rôznym súperom. Trvalo to dlho kým sa naučil ako isť na rôznych bojovníkov a mágov. Vždy, keď padol našiel silu vstať a znova bojovať.




7.kapitola Svorná

Napriek tomu že bol stále silnejší a skúsenejší, naďalej putoval sám šírim svetom. No jedného dňa sa to zmenilo. Išlo sa na ťažkú cestu na miesto nazývané Pekelná krv. Bolo to miesto ďaleko od nášho sveta, vyprahlé piesočné pustiny, kde žili len pekelné stvorenia. Na tej ceste spoznal temnú elfku menom Satanachia. Bola mág s veternými kúzlami. Ako šli tou pekelnou pustinou a zabíjali tie monštrá, skupina sa rozdelila a na koniec šli len sami dvaja. Stále sa rozprávali popri boji a tak sa spriatelili. Dobojovali a šli do mesta. Ona mu predstavila ďalších bojovníkov. Patril medzi nich aj jej muž, obávaný bojovník temný elf Teorn. Časom spoznával aj ďalšich členov, paladina Frixosa, svetlých elfov majstrov s dýkami Pildu a Paviu. Ďalšia cez veterné kúzla Dark Angelis, majstra vyvolaváča Jerricha. Neskôr sa pridali aj ďalšie majsterky s dýkami Xeni, Seku a ďalší statočný bojovníci. Nikdy ich nebolo veľa, ale dokázali čeliť aj veľkej presile a neustále bojovať. Čoraz častejšie podnikali dobrodružné cesty. Za nejaký čas títo bojovníci vzali Kunaia za vodcom ich skupiny Koncuelom. Ľudským liečiteľom v žiarivej róbe s červeno horiacim mágovským mečom a aurou hrdinov. Ten Kunaia prijal medzi svojich spolubojovníkov. Od tej doby sa stal Overlordom spoločenstva Svornosti. Chodili spolu bojovať na pevnosti. Dobíjali a bránili hrady. Chodili do tých najdrsnejších kútov sveta. Vždy stáli pri sebe a bojovali zo všetkých síl, či proti obludám, alebo proti nepriateľom. Zabíjali obrovské draky ako kamenného Antharasa a ohnivého Valakasa. Z každej cesty si doniesli nejaké vzácne veci o ktoré sa vždy podelili. Po nejakej dobe sa Kunai prihlásil na zápasy do arény jeden proti jednému. Trvalo to veľa dni kým sa vedel na také zápasy pripraviť. Bojoval proti rôznym štýlom bojovníkov aj mágov. Niekedy vyhral, niekedy prehral, ale nikdy to súperovi neuľahčil, vždy bojoval do poslednej kvapky many a niekedy aj potom ešte z posledných síl. Trvalo to dlhú dobu kým začal vyhrávať zápasy. No to z ďaleka nestačilo, pretože mu v ceste stali ďalší silní Overlordi. Boli to zo začiatku desiatky zápasov, postupom času, až stovky zápasov. Trvalo to všetko veľa rokov, bola to kopa súbojov, učenia, no nakoniec sa to podarilo a Kunai sa stal nie len víťazom v aréne, ale získal aj auru hrdinov. Nezískal len úctu a čestné miesto v rádoch Svornosti, ale aj rodinu po ktorej túžil už ako mladý chlapec.