Spln8

Na kamennej dlážke ponurej cely sa povaľovali pokrčené papiere. Sem - tam ich svetlo sviečok a ohňa, veselo pukotajúceho v krbe, objímalo oranžovým odtieňom. Veselé pukotanie, teplo a jesenné odtiene výrazne kontrastovali s pôvodnou atmosférou a s Dianinými pocitmi. Odložila zápisník a zdvihla sa zo slamníka, pričom jej ceruzka padla na zem. Prešla k maličkému zamrežovanému okienku a vyhliadla von. Krajina, pokrytá bielobou, nadobúdala nejasné obrysy, na tmavomodrej oblohe sa črtali veľké chumáčiky snehu, ktoré pomaly klesali k zemi, aby splynuli v mase snehu... Diana nevnímala okolitú nádheru, oči sa jej rozšírili a zmatneli, zamyslela sa... V mysli sa vrátila k napísaným úvahám, v mysli sa vrátila domov... Domov... Mala vôbec nejaký domov? Mala malý domček, nikde nikoho, samota, vyhovovalo jej to. Lenže niekedy... Vynorila sa jej nečakaná spomienka na samu seba so spokojným úškrnom na krvavých perách, vynorila sa jej spomienka na seba, v objatí... Vzplanula túžbou...
„Si v poriadku?" Strhla sa. Začula pri uchu známy hlas. Čo bolo tým zafarbením? Ustarostenosť?
„Nie..." šepla potichu, tak, že ju sotva mohol počuť. Prečo to povedala? Veď predsa nechcela aby niekto vedel o jej pocitoch...
„Čo ti chýba? Chceš viac prikrývok?"
„Nie... Je mi dosť teplo, ďakujem..." Obaja šepkali. Otočila sa k nemu.
„Chcel... Chcel by som ti pomôcť..." Z hlasu mu vyznievala starosť, túžba po jej šťastí...
„Tak ma pusti..." Z očí jej však vedel vyčítať, že nedúfa... Dívala sa do tých čiernych očí, dívala sa do ich lesku, dívala sa do jeho súmernej tváre... Čo cíti? Zdvihol obe ruky, rozopol si plášť a nechal ho klesnúť na zem. Šál, ktorý mal obtočený okolo krku zakrýval jeho krásu. Vzal do ruky jeden koniec a odhalil si krk. Zavrel oči, čakal čo príde. Diana na neho hľadela s očami plnými sĺz, hľadela ako tam stojí... Bielym ukazovákom sa dotkla zdvíhajúcej sa tepny na jeho krku, cítila pod bruškom prsta jeho tep... Netrvalo dlho a Viktor pocítil zamatový dotyk jej plných pier, dotyk ostrých zubov, vytŕčajúcich z ďasien... Pocítil bolesť, pocítil vlhkosť na jeho krku... A jej lačnosť, ktorou pila jeho krv.