Zápalky

Zápalky

Že vraj som niekoho zabila. Áno viem, pamätám si to celkom presne.

Bol to človek, ktorého som milovala. Ale on ma považoval za chvíľkovú známosť. Aj napriek tomu, že vedel, že ho milujem. Neviem, kde som vzala tú silu. Viem len, ako neskutočne sa mi uľavilo, keď som sa naňho pozerala a videla ako trpí. Spálila som ho. Potom ma našli sedieť pri jeho horiacom tele a videli, ako sa smejem. Nechápali to, no ja som sa cítila veselá a spokojná. Pýtali sa ma, prečo som to urobila. A prečo by som vám to mala vykladať? Pomyslela som si a mlčala som. V hlave mi stále blikotal obraz ohňa. Milujem oheň. Je taký teplý, vie zahriať a zároveň vie byť vražedný.

Teraz ma zavreli sem. Som tu neustále sama. Neľutujem nič, čo som urobila. Len oheň sa akosi postavil proti mne. Kedysi som vedela ovládať jeho silu. No teraz sa jeho sila obrátila proti mne. To pre toto miesto. Zbláznim sa z toho. Aspoň že mám zápalky. Môžem odtiaľto odísť.

Škrtla som zápalku a chvíľu som pozerala do plamienka. Priložila som ho k čiernemu tielku. Takmer okamžite vzbĺklo a oheň sa dostal k mojej pokožke. Necítim bolesť. Nechala som oheň rozšíriť sa po celom mojom tele.

Konečne môžem ujsť.