Zvrhlý Rokfort

Líhala som si z pocitom, že zajtra bude taký istý hrozný deň ako bol dnes či včera. Pár písomiek, pár skúšaní, pár znudených ksichtov, určite nejaký ľudia bez nálady a individuá s priblblým úsmevom.
Ako obyčajne som si ľahla na chrbát a premýšľala...vlastne snívala. To robím vždy keď chcem zabudnúť na realitu a nechať sa unášať krásnymi myšlienkami.

Severus kráča oproti mne...čierny župan s jedovato zeleným lemom mu plachtil nad kolenami. Na tvári mu pohrával lačný výraz a mykalo mu obočím. Na sto percent bol nahý a na milión percent sa teraz stane niečo neprístupné...

Asi takto nejak začína moje snenie, no tam niekde aj skončí, pretože po náročnom dni nemám nemám nejakú extra silu na vymýšľanie. Otočím sa ku stene a zachrápem.

Zobúdzam sa s pocitom, že som spala iba niekoľko minút. No nepociťujem únavu, pretože nádherne mäkká postel s baldachýnom...počkať, odkedy mám nad posteľou červený baldachýn a odkedy mám výhľad na jazero z veľkého okna kamenného hradu?
Ani za boha si neviem vysvetliť prečo oproti mne stojí strapatá Hermiona a hučí:"Padaj dole, raňajky už začali...ja ešte niečo poriešim z Ronom a potom prídem za tebou." Podivne sa usmeje. Niečo poriešim s Ronom? Niečo ako ranný sex? Alebo ako sa tomu tu hovorí?
"Inak, včera sa Vám to so Snapom nejako pretiahlo, nemyslíš?" Čo sa pretiahlo? Teda, kto koho pretiahol? Myslela som, že tu na tejto škole je to slušné a nie sex sem, sex tam.
"Čo?"
"Nehraj formu dobre?"
"Ja nič nehrám...ja naozaj neviem a čom rozprávaš." Natiahnem na seba čierny habit, ktorý leží na zemi vedla postele. Pričuchnem k nemu. Keď takto voní Severus myslím, že som skončila s tými nočnými preťahovačkami. Nenápadne prikráčam k Hermione a pokúsim sa jej dotknúť, tak aby to vyzeralo úplne prirodzene. Na moje počudovanie je skutočná.
Zmätene stojím na mieste a prehodnocujem situáciu. Jedno viem, som na Rokforte, mojim sexuálnym partnerom je Snape, stojím vedľa Hermioni, ktorá sa chystá mať niečo s Ronom a...Bohača, mám v tom guláš.
Znovu prejdem k posteli a pozriem sa do okna. Slnečné lúče pražia na hladinu jazera. Obria sépia si vyhrieva chápadlá a všade je tak krásne.
"Dnes si nejaká divná. Akoby si sem nepatrila. Akoby si bola mukel." Otočím sa. Hermiona si ma prísne prezerá.
"No poďme teda na raňajky. Alebo..." Zaváham. Možno, že už sa to zmenilo. Možno, že sa raňajky vo Veľkej sieny nekonajú. Možno je namiesto toho ten ranný sex. A možno som neni ani na Rokforte, ale v nejakom pajzli.
"Nemôžem, pred chvíľkou som ti hovorila..."
"Áno, Ron. Prepáč." Znovu sa otočím k oknu a nechám Hermionu nech odíde.
Na stolíku leží prútik. Môj prútik! Vždy som chcela mať niečo s čím by som aspoň z časti mohla ovládať druhých a uľahčovať si žitie. Hodím ho do vrecka habitu, kde ho ešte pár sekúnd pevne zvieram.
Povedala som si, že sa budem chovať tak, akoby to bol môj druhý domov, hoci neviem kam mám vlastne ísť.

"Chvalabohu Harry." Vykríknem s úsmevom na perách akonáhle zbadám čiernovlasého chalana, ktorý postáva v klubovni a práve si schováva červené tangá do vrecka habitu.
"Ahoj." Tiež si ma čudne premeriava. Snáď nezapadám?
"Dnes chceš ísť pred ľudí naozaj takto?" Ukáže na moje holé stehná.
"Nie...čo? Bože!" Utekám hore do dievčenských spální a snažím sa nájsť niečo na seba.
Po pár minútach som pripravená nechať sa viesť Potterom až do Veľkej siene.
"Máš tú prácu na elxíry?" Vybafne na mňa hneď za portrétom Tučnej Pani.
"Prácu na elixíry?" Bože Meggie, aspoň to nejako uhraj, že si na ňu zabudla a netvár sa ako idiot.
"Aha, vlastne ty žiadnu robiť nemusíš. Vynahradíš to Snapovi inak. Pre toto ťa fakt nemám rád."
Týmto naša veškerá konverzácia skončila. Mlčky si vychutnávam pocit Rokfortského študenta kráčajúce po priestoroch školy.
Pár portrétov vyzerá čudne, dosť čudne. Dokonca jeden, na ktorom je postarší muž s koženým bičom za nami kričí: "Povedz, že si bola neposlušná, nech ti môžem naplácať." Chvíľku pri ňom postojím, ale fakt len chvíľku lebo ma roztúžený Harry ťahá preč.
"Pohni, tam je Cho. Nechcem aby začala niečo o minulej noci...nebolo to príliš perfektné." Zaksichtí sa a rýchlo otvorí tajnú chodbu za sochou čarodejnice, ktorej chýba jedno oko.
"Takže tie tangá sú jej?"
"Nie som si istý..." Strčí si prst do úst a robí sa že premýšľa.
Potter asi zastáva na tejto škole post kasanovu, alebo je tu takýto každý? Ak áno, o zábavu mám postarané.

Vo vstupnej hale sa zrazíme s Ronom a Herionou.
"Poriešené?"Nemohla som si odpustiť poznámku.
Obaja si vymenili pohľady. Hermiona si uhladila vlasy, Ron kravatu a spoločne sme otvorili dvere Siene.
Vyzerala celkom normálne, čo ma celkom potešilo.
Študenti do seba hádzali veľké kusy vajec, slaniny, kaše a hrianok a to všetko zapíjali tekvicových džúsom. Vlastne takto nejako to mám zakódované v hlave, lenže v tejto Veľkej sieni to bolo inak.
Pár slizolinských chlapcov kreslí prútikom vo vzduchu pohlavné orgány, jeden Bifľomorčan ukazuje dievčatám svoju zbierku kondómov všetkých príchutí(pripomenulo mi to slávne fazuľky), pár Bystrohlavčanov sedí s neprítomným pohľadom prehýrenej noci. No to sa nemôže rovnať Chrabromilskému stolu. Usadíme sa asi v strede, hneď vedľa žiakov, ktorý vyzerajú akoby od rána do večera húlili trávu.
"Prečo to tu vyzerá takto?" Čudujem sa. Viac sa mi páčil ten starý Rokfort. S prísnym pohľadom učiteľov a s normálnymi žiakmi.
"Tebe dnes čo je? Na všetko sa vypytuješ akoby si tu bola prvý krát." Mala som chuť odpovedať, že naozaj tu som prvý krát, ale určite by to vyzeralo blbo.
"Odkedy Dumbledore, vlastne "Veľký D" ako ho máme volať...No proste odkedy začal prevádzkovať firmu na výrobu viagre ide to tu dolu kopcom." Poučila ma Hermiona.
Dumbledor a viagra? Čo to kurva je? Kľud, Meggie. Je to len sen.
"Nerob sa, že o tom nevieš! Veď ty sama si to navrhla, aby sa zo školy stal verejný dom služieb. Nie, že by mi to nevyhovovalo, ale má to svoje muchy." Sťažoval sa Ron.
Odvtedy čo som sa ocitla na tomto mieste som sa až teraz poriadne usmiala. Urobili by ste tak sami hneď ako by ste zbadali učiteľský stôl.
Hagrid s notebookom a ako som započula, ževraj hral FarmVille, McGonagallová oblečená, skôr vyzlečená a zahalená len figovými listami na intímnych partiách(tá teda nemala čo zakrývať), Dumbledore s fúzmy, ktoré mal spletené do afro copíkov, už nepôsobil tak milo, pretože sa pokúšal odkryť aspoň kúsok figového listu na pravom prsníku(ak sa to nič dalo nazvať prsníkom tak ja zožeriem hajzlovú dosku) a zafinišoval to Snape s ružovým melírom na peroxidovej hlave, ktorý na mňa podivne mrkal a jazykom robil neslušné gestá(áno, aj také sú).
Postavila som sa a pudovo kráčala k ich stolu(nič trápneho sa mi stať nemôže a ak áno, veď je to len sen). Zopár študentom na mňa zakričalo:"Hej zlato! Za koľko?" Tých som úspešne ignorovala a i naďalej som sa uškŕňala na profesorský stôl. Dumbledore vzdal svoj boj s figovým listom a hodil do seba asi tucet modrých tabletiek, ktorých účinky boli asi také slabé ako keď poviem:"Od zajtra cvičím." No ten ma nezaujímal, ani Hagrid, ktorý sa veľkým prostom pohyboval po myške malého laptopíka a so sústavným frflaním, že akonáhle, niekto nespraví niečo s tým slabým signálom wi-fini je schopný urobiť svoju telesnú potrebu na nádvorie školy(dodal:"Verte tomu, že hnojové bomby sú oproti mne nič.").
Konečne som bola iba pár metrov od Snapa a rozhodne som si to nevychutnávala, pretože vyzeral divno. Už nie tak chladne a pesimisticky. Radšej by som bola za nepríjemné vykrivené pery ako za tento priblblý úsmev typu:"Ahoj, máš chuť na sex? Nie? Vypadni!" Mala som sto chutí zdupkať preč, dokonca som si želala zobudiť sa. No nič sa nestalo. S kamennou tvárou, podopretá rukami o stôl som na neho nemo pozerala.
"Tak čo ako sa dohodneme?"A ten hlas!!! Už nebol chladný, ani jeho tón nebol urážlivý a sarkastický. Znel strašne podlízavo, až sa mi chcela grcať. No ožratý malý profesor Flitwick ma predbehol.
Inokedy by som odpovedala jedno veľké jednoznačné áno, ale teraz som a musela veľmi premáhať aby som sa zmohla aj na nádych.
"Včera sa ti to nepáčilo?" Z úst si vytiahol žuvačku a začal si ju provokatívne obtáčať okolo prsta.
Možno...ehm...bože fuj!!!" Nevydržala som to. Emócie sa tlačili na povrch a ja som ich proste nedokázala udržať.
Snapovi cukalo perou, určite sa chystal povedať niečo škaredé. No asi si to rozmyslel, pretože sa postavil a s vipučenou riťou ležérne odchádzal preč. Pri dverách sa zastavil a cez celú veľkú sieň zakričal.
"Ach, ty štetka!" Znovu sa zvrtol a nadobro odišiel.
Vydýchla som si, že sa už nemusím pozerať na jeho ksicht a pokojne si prisadla k Dumbledorovi.
Že ma ten starý(veď viete čo) bude obťažovať bolo jasné. Asi v tejto "svorke" zastáva post alfa samca.

Ďalej si nespomenie na nič. Možno na McGonagallovú a Pomfreyovú ako zápasili v bazéne plného bahna, na Hagridovú "hnojovú bombu",na Dumbledorov vztýčený prst(jediná časť jeho tela, ktorá je schopná postaviť sa) a na "ranné riešenie" skoro všetkých študentov.

Bolo pre mňa vykúpením ráno sa zobudiť vo vlastnej posteli, aj keď bez baldachýnu a krásnym pohľadom na jazero.
"Šialené." Asi takto nejako znie moje nevulgárne zhodnotenie tejto "nočnej mory", vlastne to naozaj nočná mora bola.
Zachráni ma pohľad na poličku, na ktorej si pokojne postáva Severus Snape. Obyčajný, chladný, s normálnymi mastnými vlasmi. Aj z tej neživej hračky som cítila jeho úžasný charakter.
Jediné čo ma mrzí, že som sa mu nepozrela pod habit. Milujem prekvapenia.