Koniec..

Pokiaľ stretneme človeka, ktorý naplní naše srdce láskou, našu dušu šťastím, naše myšlienky túžbou, naše telo vášňou, naše ruky citom, prostredníctvom ktorého sa dotknú našeho srdca, môžeme hovoriť o šťastí.
Je to kolobeh, kolobeh lásky, kolobeh života, ktorý sa točí neustále dookola. Je ľahké vysloviť, chcem pre teba dýchať, chcem pre teba žiť, ale oveľa zložitejšie je v skutočnosti žiť a dýchať pre toho druhého. Nie sú to dve telá, dve srdcia, ale jeden človek, jedna bytosť, jeden život!
Dávaš lásku, dávaš seba, dávaš priestor nato, aby si ťa ten pravý človiečik našiel. Odovzdáš sa mu celou svojou dušou, celým svojím telom, odovzdáš mu kúsok seba. A hoci ti bude ten kúsok chýbať, vieš, že on zaplní to prázdne miesto, pretože splyniete v jedno.
Je to neopísateľné, a pritom nezabudnuteľné, také nepodstatné a pritom nenahraditeľné, silné a pritom krehké ako sám život.
Je to láska? Je to sen? Snáď niekto z nás zaplače, no ideme ďalej…
Ľudia prichádzajú, ľudia odchádzajú, ale spomienky sú to jediné, čo nám pripomenie, aby sme na nich nezabudli. Na ich črty tváre, na ich dotyky, na vášnivé bozky, na objatia, nato, že každý z nás máme niekde tú svoju polovičku. Ja som sa ju bohužial snažila nájsť v tebe, ale hľadala som márne, tvoje srdce nepatrí mne, hoci to moje bije pre teba.
Nikdy nebolo moje, hoci si ten pocit vo mne vyvolal, svojím správaním, svojou nehou, slovami,…ktoré sú teraz už len slovami.
Jediné, čo dokážem vysloviť zo svojich úst je slovíčko „Ďakujem“, za všetko, za všetky….teraz už len spomienky.
Ktoré sa však uchovajú v mojej pamäti, nedajú sa vymazať, poslať preč, nedajú sa nazvať iným menom, nie je možné ich nahradiť. Pretože sú jedinečné…
Niekam si odišiel, vidím ťa už len z diaľky, ale tvoja tvár je stále tu, počúvam, ale vôkol mňa je ticho, dotýkam sa ťa, a pritom ťa necítim. V myšlienkach mojich blúdiš ako stratený sen, ktorý sa však už nikdy nenaplní. Už nikdy sa nevrátiš do mojej blízkosti, tak aby som dostatočne cítila teplo tvojho tela, už nikdy nebudeš v mojej blízkosti tak ako predtým…jednoducho si odišiel, vytratil si sa niekam, kde ťa už viac nenájdem..
Nemôžeš byť pre mňa kamarát, nemôžeš byť pre mňa milenec, a to z jediného a prostého dôvodu, pokiaľ nebudeš mojou láskou, nemôžeš byť ničím iným..pretože v opačnom prípade a v opačnom poradí to neskutočne bolí. Nedokážem to..
Bol si pre mňa Niekým……………………………………….no rozplynul sa čas,a prišiel koniec.