Hmm ... len kúsok z nezmysexu

Zistila som, že mám chvost a ten mi spôsoboval nepríjmenosti. Hrozne rachotil a šustil lístím. Obkrútila som si ho okolo bokov a videla, že je nezvyčajne farebný a krásne vzorovaný. Rovnaké mi pripadali moje hrubé dlhé vlasy.
Raz som našla vodopád a pozrela do jeho vntúra. Voda tiekla ako sklo. Nikdy som nevidela takú nádheru. Moje nahé krásne telo obviazané chvostom ako sukňou a vlasy ako šaty nežne zakrývali ňadrá. Boli hrubé. Neustále ma šteklili na bradavkách. Ten pocit sa nedal ignorovať. Vystierala som sa na skale popri vodopáde, bradavky vyskočené a ešte na mňa občas padli kvapky vody. Z dychu, ktovie prečo, vychádzali červené pary tulipánej vône. Nohy som uvolnila, oči zatvorila a pery pootvorila. Uviazaný trpiaci chvost sa tiež uvolnil. Konečne! Zalialo ma náhle uvolnenie, stačilo málo a roztápali sa mi prsty do skaly. V tom ma zasiahol rytmus vzdialeného bubna a nevedomky som kývala chvostom do jeho rytmu. Obtieral sa o medzinožie, ale to som si uvedomila až neskôr. Chvátam po zničujúcom chvení rozkoše ... tá radosť z hybnosti chvosta! ... až do konca enárie, za bránu svetla zavretých viečok, po množiacu sa extázu ...