Kolotoč, ktorý sa nekončí...

Zvonil budík. Ako nenávidel a preklínal tento tón. Nechcelo sa mu pohnúť ani rukou, už vôbec nie otvoriť oči. Budík stále zvonil a on ho ešte viac preklínal. Praštil z celej sily po ňom. Po chvíli vstal, hodil si sprchu, vyčistil zuby, obliekol sa, zobral si veci a vyšiel z bytu. Kráčal po ulici, ľudia oproti nemu, všetko uponáhľané, ako každý jeden deň, žiadna zmena. Čakal na metro. Po ceste pozeral do blba, ako to robieval stále, nepríčetne. Ako keby v tom bode chcel nájsť niečo určité. Metro zastavilo tri stanice pred jeho výstupom. Zrazu mal nutkanie sa pozrieť iným smerom, z jeho nepríčetného bodu, ktorý istým spôsobom mal rád. Bola tam, sedela a čítala knihu. Zaujatá, že nebola schopná nikoho vnímať, ani jeho. Zadíval sa na ňu, pozoroval ju, jej mimiku, jej ruky, nohy. Nič. Ani jeho pozorovanie nepomohlo, aby sa od knihy odtrhla. Začal hrabať v taške a hľadať vizitku. Premýšľal, či je to správne, nikdy to nespravil. Stop. Dvere sa otvorili, on neváhal, položil jej ju na dvojstránku, v ktorej bola zahltená a vybehol von. Bežal tak rýchlo, ako keby ho mala sledovať. Nedokázal sa zastaviť, jeho nohy a myšlienky boli rýchlejšie. Prišiel do práce, ani tam sa nedokázal sústrediť na nič. Prešlo niekoľko dní. Boli úplne isté, žiadna zmena. Neznáma sa neozvala. Prešli ďalšie dva mesiace a on bol v klube. Zábava fajn, nenudil sa, kecal so známymi, popíjal drinky, fajčil. Znova mal ten pocit ako v metre. Mal to nutkanie sa niekde dívať a nemýlil sa. Bola to ona. Krásna ako predtým. Usmiata s drinkom ruke. Všetko okolo neho zostalo ticho, všetko pre neho prestalo v tom momente existovať. Nechápal to, nevedel pochopiť tú silu, čo ho ťahala. Všetko bolo ako predtým, len miesto sa zmenilo. Mýlil sa. Ona si ho všimla a prišla k nemu. Vedela kto je, jeho to veľmi prekvapilo. Smiali sa, rozprávali príhody, náhodou sa dotýkali a jeden z druhého nevedeli zo seba dostať oči. Ona mu navrhla nech sa ide s ňou prejsť, potrebovala ísť na vzduch. On išiel. Cítil sa šťastne. Kráčali po ulici, ona ho zatiahla do tmavého miesta. Vrhla sa na neho. Nechápal, ani nechcel chápať. Chcel len vnímať. Mal otázky, ktoré sa mu stále vynárali z hlavy, ale snažil sa ich potlačiť. Chcel ju hneď. Vzdychal od vzrušenia, obidvaja nedokázali prestať. Doslova z nej všetko trhal, ona sa mu snažila dostať pod džíny. Cítila, aký je tvrdý. Chcela ho. On chcel ju. Stáli na ulici, v tmavom mieste. Otočil ju, vnikol do nej. Bolo to vášnivé a neplánované. Jeho ruky boli tvrdé na ňu, ona to prijímala a chcela ešte viac. Ich telá boli ako šialené, nevedeli jeden ani druhý prestať. Po pár minútach nasledoval ich orgazmus. Boli spokojní, spotení a ona mu padla no jeho nenásytných rúk. Nevedel sa spamätať z toho, čo sa stalo. Ona sa otočila, skúmavo na neho pozrela. Bola ticho. Znova na neho pozrela a povedala, nech na ňu zabudne. Rozbehla sa do tmavej ulice. On stál. Znova nedokázal nič. A neúprosný kolotoč sa začal znova...