Bolesť

Hviezdy zhasli a z čiernej nočnej oblohy sa jeden za druhým sypali veľké biele chumáče snehu.
V jednom z tých veľkých zašednutých činžiakov na veľkom sídlisku, sa dialo v tej chvíli mnoho vecí. Podaktorí v týchto nočných hodinách spali, iní sa venovali svojim milovaným polovičkám, a niektorí sedeli pred televízorom.
Keby ste načúvali za každým oknom, počuli by ste zopár zaujímavých rozhovorov, plač niekoľkých detí a aj plač niektorých dospelých. Hrstka ľudí plakala, ale každý jeden z nich mal inú príčinu.
V jednom z tých bytov plakala Lissa nad rozvodom, ktorý sa ťahal už čertovsky dlho.
"Budeš mať pokoj. Netešíš sa?" spýtal sa jej Steve, jej už bývalý manžel, a zdvihol jej bradu, ked´ sedela v kúte spálne a jednou rukou si držala už spuchnuté oko a plakala.
"Steve prosím, chod´ preč. Potrebuješ sa vyspať. Vráť sa do svojho bytu a spi. Prosím."prehovorila tichým vzlykavým hlasom a ešte vždy si držala takmer fialové oko.Steve sa na ňu díval, a držal jej bradu, aby sa mu pozerala priamo do očí.
"Dočerta nepoučuj ma! Ked´ budem chcieť, tak pôjdem. Ale ty sa do toho nestaraj. Lebo ti..." zatnutou päsťou naznačil, čo by sa mohlo stať. "Rozumieš?"
Lissa prikývla. V tom momente sa vo dverách spálne zjavila malá Anna.
"Mami? čo sa deje? Oci?" videla, ako sa otec skláňa nad mamou.
Pomyslela si: fuj, ten oco je ale špinavý! A bolo to tak. Mal na sebe kožený hnedý kabát zafúľaný od čohosi čierneho. Anna nevedela, čo to je.
"Anna chod´ spinkať. Chod´ hned´!" kričala na ňu Lissa.
"Prídeš mi dať dobrú noc?" spýtala sa Anna.
"Ano prídem, srdiečko." Lissa vzlykala stále viac. Anna odišla a Lissa pocítila prudký tlak Stevových úderov.
"Už dosť Steve. Bolí to."
"čuš!"
Lissa pomaly strácala vedomie.
Anna už nikdy od mamy nedostane bozk na dobrú noc. Lissa totiž zomrela.