imaginarium

už to neexistuje...
teda aspoň nie medzi nami..
je to vo mne..
v mojich šmelinkách..
sú tam kvety modré...
a bájne tvori...
všetko sa nachádza v mojej hlave..
si tam aj ty..
z dopisom ktorí ti píšem ...
mysle aj srdce patria svetu v ktorom ťa mám schovanú..
realita není potrebná...
stačí kus Luckei myšlienky..
stačí len aby bola dosť silná..
stačí aby tieto slova vyryli do tvojho vedomia moje meno...
a už nikdy nezabudneš...
na náš svet..
ktorí si ty nepamätáš...
lebo sa každé ráno prebúdzaš v posteli..
na mieste kde ťa možno budúcnosť nečaká..