Tvor

keď spln nebesá osvieti..
pani lesa volajú ma..
pokožka mi praska...
srsť rýchlo rastie...
zuby menia sa na tesáky...
oči sú červené...
na rukách drápy mám ... noc ma vola...
šialenstvo ma prepadá...
zrkadlo rozbite...
pohlad na mňa neznieslo...
ja teraz blížim sa lesom...
hľadám pannu...
s chuťou krvavou...
srdce obeti vytrhnem...
nech máju des pred sebou...
utiecť ti nedovolím...
teraz si obeťou krvavou...
no ale srsť začiatok je...
to si pamätaj...
ty láska moja...
čo skončila si ...
pod drapmi mojimi...
tak mi odpusť...
nebol som to ja ..