láska neboj iba nás dášť pohladí

biele vlasy máš...
a záujem čistý o mňa javíš...
keď sedíme spolu na brehu jazera...
držíme sa za ruky..
spojený sme...
dotykom a dušou ...
keď tak rada premýšľaš...
o dobách bozkov sladkých ..
dážď záčina hladinu vody kruhmi krášliť..
a slnko za mraky zapadá...
môj pohľad ti darujem..
ale ty sa ani nepohneš...
tak ostaneme naďalej...
nehybne sedieť v daždi....
láska je to iba dážď...
je to očista ..
minulosť zmýva sa...
hlavu mi na nohy položíš...
no mne to nedá ....
pohladím ťa po vlhkej tvári...
a pozriem sa v pred...
keď zvony svadobné nebijú...
a ženy v bielych závojoch netancujú...