Pekelný žalárnik

sediac po pravom boku aniela pekelného...
toho čo kosu a list drží...
myslím na tvoje hebké peri...
a na tvoj pohlaď keď mi prikázal aby som ťa zniesol zo sveta..
viedol som ťa za ruku...
do čiernej tmi...
do ničoty...
nemohol som stým nič robiť...
telo ma neposlúchalo...
smrť ma viedla v pred...
a pevne stískala tvoju ruku...
bol som donútený sa potom prizerať...
ako tieň trhal tvoju dušu na kusy ....
neviem prečo ...
ale iba tu tak sedím...
vedľa toho čo ma privolal ...
bol to dôvod prečo som to spravil?
aby som nemal inú možnosť ?
preto aby som tu teraz pri ňom sedel?
odpovie mi niekto?
bože zľutuješ sa ?
je toto koniec...
je toto nekonečný koniec...
toto miesto je ako chrám mramoru...
kde uprostred kreslo s kostí je ....
a môj novy pán na bolesť hrá ...
keď si spomenie ...
na tú daždivú noc ...
v ktorej sa ozval jeho mŕtvy hlas...
myslel som že ma prebodol prst démona...
ale on ma iba v tedy vyhľadal...
vyhľadal moju dušu čo tak páchla z lásky...
vedel to...
vedel že ma prinúti...
podarilo sa mu ...
som tu ...
a pomáham mu držať kosu...
kosu z kosti mojej milovanej ..