na hradbách stojí muž
zo zelením plástom
prezerá si staré kopce
na vlnách fantázie hlasy zniejú
o tebe piesne skladajú
lásku ti vzdávajú
hradby tvrdé zo slz pstavené
z tvojej duše vytesané
ja hladím ich bozkmi
v myšlienkach iba o tebe
a na tu skutočnosť kedy budeme spolu
a vládnuť budeme spolu Nekrodiziakun