čierny šíp

Jedná stará žena sedí pri lesnom prameni .
Vedľa seba ma prútený košík plný lesných darov .
Sedí a pozerá sa na priezračnú vodu ktorá sa pred jej očiami predvádza v slnečných lúčoch vychádzajúcich s poza stromov.
V myšlienkach jej prúdi spomienka z dôb keď bola mladá a krásna .


Má 15 rokou a je zamilovaná do lesného elfa ktorí je oddaný kováč a pomáha
otcovi z výrobou bodkou pre kone a naradia na obrábanie pôdy .
Sú spolu práve pri zmieňovanom potôčiku .
Rozprávajú si príbehy a dávnych kráľovstvách a ich hrdinoch ktorí nasadzovali krk za slobodu a mier ktorí je ospevovaný široko ďaleko nádhernými nymfami .
Keď zrazu po lese prejde nesmierne temný krik .
Krik tak plný nenávisti a hnevu že všetká lesná zver zo strachu utekala dolu k jazeru .
Elf sa rýchlo postavil a to čo zahliadol ho prinútilo zobrať dievča za ruku
a nasledovať zver k Jazeru pri ktorom je krásna a pokojná dedina .
Pri behu počujú za sebou strašný rev ako by ich prenasledovali Ghulovia .
No bály sa otočiť tak bežali ďalej .
Bežali dokým elf nevykríkne a nepadne na zem ..
Dievča sa hneď za ním otočí aby zistila čo sa stalo..
Mal v nohe čierny šíp z Nerefitového dreva ...
Nestačila k nemu pribehnúť a už na ňu kričal nech okamžite beží k jazeru .
Slzy mu spaľovali tvár ale ďalej kričal nechcel dovoliť aby sa jeho milej stalo niečo zlé ...
Dievča mu v tvári zazrela bolesť ktorú mu spôsobovala temnota šípu ktorá sa mu dostávala do krvi .. no aj žiaľ že už nikdy neuvidí svoju Jazernú princeznú ..
Elf neprestával kričať a odoháňať od seba dievča ...
Za počula že netvor je blízko tak dostala ešte veští strach ktorí jej podlomil kolená ..
Ale narovnala sa a zutekala dolu k jazeru ...
Keď už bola pred koncom lesa z diaľky počula bolestný výkrik ktorí jej vyhŕkol ešte viac slz ...


Táto spomienka starenu nostalgicky oblieha keď pozerá na to ako voda steká dolu k rieke ..
v srdci ešte stále plače
a viní sa za to že svojho milého nechala napospas neznámemu zlu ..