svet pohlcujúca armáda

krásny les ..
jeseňou sfarbený
lesná zver tvorí to čaro pokoja a čistoty
ja sedím pri veľkom strome
a pri jeho pni hodujem na plodoch veľkej matky
od radosti svojím chvostom krúžim
toto je jeden z mojich najšťastnejších dnou
jedným z tých mojich šťastných bol keď má jedno milé dievča
našlo v lese pobehovať sem a tam
pristavilo sa pri mne a hodila mi oriešok ..
potom ma pohladila po mojom šedom kožúšku ..
bola krásna a úsmev na tvári bol pre ňu osudom
snad ju ešte niekedy stretnem


jak tak hodujem na jablkách zacítim niečo zvláštne ..
niečo čo sa vznáša vo vzduchu
cítim s toho akýsi strach ktorí sa pomalí stupňuje
ale ja chvíľu ďalej jem ako by nič
no ale vyrušil ma podivný rev
a zvuk bubnov ktoré bolí blichšie a blichšie .
nechápal som čo sa deje
cítil som vietor z nebies ..
nebesá nadomnou zrazu začali horieť...
dupot a bojové bubny už bolí blízko ..
začal som hľadať úkryt.
bežím rýchlo ako sa len dá
...
po chvíli som ale našiel miesto na úkryt pred pohromou ktorá sa rútila z lesa
sledujem ako v diere kde som padá prach zo stropu
veľmi sa bojím že sa mi to tu zrúti na hlavu
ale ísť von sa bojím ešte viac ..
čo sa deje ? nahneval som matku prírodu za krádež tých jabĺk ?
ale to zrejme nie .. pretože predomnou vidím ako všetká zver uteká ..
uteká pred armádou ktorá sa rúti z čierneho lesa za mnou
bojovníkov vidím iba po pás ...
majú na sebe čiernu zbroj ..
a ich sprievodom sú aké si rozzúrené tvori ..
kam majú namierené ?
prečo nesú zo sebou takú zlobu ?
snad nespália môj les ..
snad si nejdú pre moju modrookú princeznú ...