Padlý hrdina

prilba mi začína biť na tvári neprijemne nepohodlná ....
zbroj ťažká a telo pod nou sa mi potí
štít mi dáva pocit ako by mi išla ruka odpadnúť ..
a meč ? ten mám chuť tresknúť o zem pretože mi z neho steká po ruke ...lepkavá krv po celej ruke ...
dosť ma to znervózňuje
aspoň keby som mal železnú rukavicu ...
už začínam mať toho dosť ...
mám dosť toho revu a krvavého vzduchu ..
no ďalej sa oháňam mojou čepeľou ktorá sa otupuje o zbroj a kosti nepriateľov...
krutý boj pred mojimi očami začína miznúť v zelenej tráve ...
a nádherne sladkom vánku ..
miesto kriku a plaču počujem v diaľke smiech ...
ale nikoho nevidím..
ani už nie som na bojovom poli ...
niečo sa stalo ....
nerozumiem tomu ako som sa tu ocitol ...
niekto sa ku mne blíži...
pomaly kráča smerom ku mne ...
chcem tasiť meč ale žiadny v ruke už nemám..
a ani štít či zbroj ..
jak sa tak približuje zisťujem že je to žena ...
má plamenné vlasy
a jej oči krásne splývajú zo zelenou trávou ..
žena má na sebe závoj ktorí tak krásne presvitá ..
že vidím jej nádherné telo ako by na sebe nič nemala ...
keď už je dostatočné blízko vystrie predomna svoju ruku
a dotkne sa prstami mojej hrude ...
ale čo sa stane ...
miesto krásnej ženy predomnou stojí nemrví bojovník...
a miesto jej prstov na mojej hrudi mi cez zbroj prenikol čierny meč ..
netvor meč vytiahol a ja som spadol na kolená ...
ten bastard bez slobodnej vôle sa len otočil a dokráčal zabíjať mojich spolu bojovníkov ..
ja už prestávam cítiť tu krutú bolesť..
a uberám sa pomaly do spánku ..
jedine čo moje zmysli zachytili ,je iba ako som tvárou padol k zemi ...