šťastný nešťastný koniec

na útese stojí krásna žena v bielych šatoch
slzy jej pomaly stekajú po tvári
a zahrievajú studenú pokožku ktorú bičuje vietor
chystá sa skočiť do priepasti plnej rozbúrených vĺn
ale zastaví ju hlas nesúci sa vo vetre
hlas ktorí dobre pozná
zrazu sa jej peri rozhýbu a vyčarujú na tvári svetlo šťastia
v zápeti sa otočí a pred sebou vidí svojho milého ako k nej kráča
jej rozžiarená tvár pomaly znovu vedne ako ruža
jej milovaný je iný ..
už mu v tvári vyžaruje život
jeho oči sú pokryte modrým svetlom
a pokožka bledá a mŕtva
kráča k nej bes toho aby sa čo len trochu pousmial
v ruke nesie dýku ktorú mu daroval otec krásnej ženy
žene do tváre vrazila beznádej ..
už pre ňu nemá zmysel ani skok z útesu
už iba sleduje ako k nej vykračuje schránka bes duše
priblížil sa už dosť blízko..
chvíľu sa jej pozeral do tváre .. asi sa snažil v sebe nájsť kúsok ľudskosti
ale jeho ruka sa vystrela a bodla krásnu bytosť do srdca
v tej chvíli sa všetko okolo nej rozpadlo ...
------------Pred 2 hodinami
dvaja milenci sa kúpu v jazere bláznia sa špliechajú vodou a ich smiech je počuť do diaľky ..
radosť a láska okolo nich splýva ...
dievča pláva k brehu a jej milenec ju nasleduje ..
sadnú si na jemný piesok a obimajú sa..
sledujú hladinu vody ... a občasné pohyby pod nou
raz začas vyskočí ryba aby uchmatla poletujúce mušky nad priezračnou vodou
úsmev na tvári naznačuje že dosliahly toho po čom túži každý ..
osudovú lásku ...
muž od ženy odskočí tak že urobil tri kotrmelce a skončil na štyroch ..
usmieval sa na dievča a zakričal na ňu
no tak Mefiel chyť si ma
žena sa usmiala a rozbehla sa za nim
ale ako ho doháňala tak spadla na zem
ale nenadávala len sa začala z hlboká smiať ...
ako ležala na zemi podišiel ku nej tak že mali tváre oproti sebe ...
muž sa usmial a pohladil ju po líci ...
potom vytiahol z vačku prsteň ...
vezmeš si ma Mefiel?
dievča sa rozosmialo veľkým šťastím a z úžasom súhlasila ...
jemne jej navliekol prsteň pritom jej bozkával ruku ..
ked jej ho nasadil tak aj pery sa dočkaly bozku ..
na ceste domou im niekto skrížil cestu ..
nevedeli kto to je... ale predsa len tušili ..
rozprával sa príbehy o čiernom pánovi z hôr ktorí raz začal loví mladé duše
a potom ich naveky mučí svojou mocou ..
neboli si istý že to je on dokiaľ z poza jeho chrbta nevykročilo niečo odporné ..
chodilo to po štyroch .. malo to hnusne veľké zuby a bol obviazaný potrhanov látkou.. netvor a jeho pán začaly kráčať smerom k ním ..
no Odporný Ghul začal zrýchľovať a pritom kričal - Nakrmiť ! Nakrmiť !
černokňažník začal z hrôzostrašným smiechom no tak bežte smrteľníci !
milenci sa rozbehy pred zlom no nebežali dlho pretože sa pred nimi rozpadal svet...
bola to síce ilúzia a oni to dobre vedeli ,..
no bola tak strašná že sa neodvážili isť ďalej ..
ale mladík svoju milú silno odsotil za tu čiernu mágiu a kričal nech uteká ...
žena ho nechcela nehať samého ale ked sa obrátila nikto pred nou nebol .. zmily ..
desať minúť v kuse kričala meno svojho milého ale nik sa nezval..
ale už nevládze dlej kričať ..
bežala zo zlomením srdcom rovno k útesu...
nedokázala ďalej myslieť nato čo sa mu mohlo stať ..
nemohla pomyslieť na t že bude bez neho ...
nič nemá zmysel keď stratíte polku duše . . .