Kirtap - Pohlaď do svetla

Sever padám do čiernej tmy
ľadového zla Lordov smrti
boj vypadá prehraný ..
a svet stratený ..
----
ale ešte sa nájdu zemi ktoré nepodlahly !
ako napríklad Tafrien
rodisko strateného kráľa ..
jeho ľud na neho stále čaká ..
veri v jeho návrat
a v postavení Nového Narnilu na Nohy
---------------
a v tejto krajne sa začína kuť zo železa a ladu noví osud ...
ale osud môže mať aj dve cesty ..
niekto veľmi mocný
niekto kto bol svetlom narodený
má dve možnosti ...
bud sa neha úplne pohltiť mrazivým chladom..
alebo sa vzoprie sám sebe ...
----------------------------
kráčajú pomaly lesom
stromy kričia od strachu pred desmi v ich srdciach..
zem pod ich nohami mení sa v skazu ..
a kvety na lúkách mrznú ..
-----------------
blížia sa k malej dedinke ..
namyslený .. plný zloby ..
niektorí sa zo slziami v očiach prizerajú
iný utekajú...
rytieri smrti Kirtap a Feredient nehladia na to že sú medzi nepriateľmi..
nikoho nenapadajú..
len kráčajú ku krčme u Dreveného démona ..
-----------------------------------------
vkročia do krčmy a pomaly prichádzajú k pultu ..
obzerajú si miestnosť.. plnú ludi a teranov ..
Kitap spozoruje niekoho koho pozná ..
Kovar a jeho dcéra Domina ...
nemohol z nej spustiť zrak ..
mal veľmi zvláštny pocit..
Feredient si toho všimol ..
ale nič nepovedal ..
nehaľ podlú myšlienku prejsť do jeho mysle
a udrží ju tam do vtedy dokým bude treba
--------------
Lord mrazu zakričí na hospodina ..
a povie mu aby mu na stôl priniesol Divinu a čapované pivo ..
obi dvaja si sadli k stolu .. úplne v tichosti ..
to ticho ktoré vládlo v krčme bolo veľmi nepríjemné..
všetci sa pozerali na temnotu ktorá im brázdila pred očiami ..
niektorí plakali na pohlaď do očí Kirtapa ich mocného vodcu ..
iný od hnevu ..
---------------
z poza davu sa ozvalo - odporný zradca !!!
okolo ludi sa začalo šuškať - čo blázniš , si normálny? , všetkých nás zabijú ty idiot !
-----------------
Domina to nezvládla a sadla si na tam a oprela sa o stenu ..
kolená pokrčila k sebe ..
a začala plakať..
-------------
Kirtap jej totižto kedysi dvoril .. a vyznával lásku ...
milovali sa v striebornom údoly ..
a lietaly na drakoch v smaragdovom mori ..
teraz sú všetky tie spomienky ako rána do hrude ..
----------------------
Rytieri smrti si ludi nevšímali ..
a to všetkým v krčme naháňalo ešte strach ..
len jedlý to čo si zapýtali .. a mlčali ..
--------
ale o chvíľu do krčmi vtrhol Achneu syn Fieterov
a zakričal na tie dve beštie ..
to oni ! oni dvaja všetkých zabili ..
rozrezali na kusí ..
vytrhli srdcia ..
čo tu len tak všetci čumíte ..
zabite ich !
------------
Kirtap sa postavil otočil sa a zdrapil Achmeva pod krky a zdvihol nad seba
- Chlapče ty ani netušíš aký problém si práve robíš !
radím ti strať sa !
--------
Kirtap sa chystal chlapca pustiť keď Feredient podvihol svoje telo a prebodol chlapca svojím ostnatým mečom ..
------------
ľudia sa chystali utiecť z krčmi ale Lord zla ich zastavil ...
-Kirtap ! vidíš tu krásnu ženu pri rohu?
-Ano pane vidím ju ..
-Odveť ju predomna !
Kirtap chvíľu prenechal svoj pohľad svojmu pánovi ale moc dlho neváhal a vybral sa po dievča ktoré chytil za vlasy a odtiahol ju k lordovi
dievča sa snažilo brániť a pritom kričala Kirtapové meno ..
---------------
kovar sa rozbehol ku Kirtapovi a začal žadoniť o život jeho dcéry
- prosím princ kirtap nechaj ju vezmi si mňa nič vám nespravila a to dobre viete !
ale Feredient chytil kováča pod krk a vysal z neho život ..
Domina začala nahlas kričať ale krtap sa k nej zohol a snažil sa jej zabrániť v kričať
----------
Kirtap teraz mi znovu musíš dokázať že si hoden moje milosti !
strhni z nej šaty a pred všetkými ju potup !
zober je česť !
a to hneď !
----
Kirtap Dominu zdrapil zas vlsi a hodil ju na stôl
prikrčil sa k nej a položil jej ruku na hrudník
----------------
pred dvoma rokmi
----------------
Kirtap a domina spolu ležia vo viskokej tráve odkiaľ videli iba na oblohu ..
nič ani nikoho okolo seba ..
pozorovali oblaky a rozprávali si na čo sa ktorí podobá
a popri tom riešili tému čo ak nesme na svete iba mi .. teda okrem démonov a elfovu no proste mimozemšťanov ..
---
položila túto otázku Kirtapovi a ten sa hneď rozosmial
- Domi tak poviem ti to takto
myslím že keď ja dokážem mávnutím rukou zrútiť mrakodrap alebo sa premeniť na draka tak je asi možné všetko
----
Krásne dievča sa hneď začalo sním smiať
a po chvíli si uvedomili že majú tváre blízko seba..
a bolo to tu no proste nastal čas na poriadny bozk
pritisli peri k sebe a nehalí sa unášať láskou a vôňou či dotykov
----------------
Kirtap sa ocitá medzi dvoma silami ..
pred sebou má silu svetla
v sebe silu temna
a v strede je jeho ruka ktorá všetko spája ..
všetok krik okolo neho úplne stíchol..
mal možnosť prepátrať svoju myseľ ..
hľadal tam všetko čo ho spojuje stým svetlom ..
z bozkami z minulostov
a láskou či dobrom
ale hľadá ešte niečo
hľadá rozhodnutie ktoré mu dá silu spraviť to čo je pre neho správne
hľadá v myšlienkach hľadá v tvári vystrašenej dominy..
hľadá v ich modrých očiach ktoré v sebe nemajú už iba strach ...
city ako sa pomaly kľudne ..
ako v jej duši pristáva mier ..
v tom si uvedomí že už sa rozhodol ..
už necíti hnev ..
voľačo sa zmenilo?
áno
ale pozor .. zabudol na to že z poza neho niekto kričí
niekto veľmi zlý
niekto kto chce len smrť
Kirtap znovu vníma okolité hlasy..
a hnev svojho pána ..
Princ sa otočí a vidi ako Lord zla plánuje zlomiť pečať dobrá v srdci Kirtapovej zachráni ..
ten to však nedovolí a vytiahne obidva meče ktorí prerazia ladovú zbroj nič netušiacého Rytiera smrti ..
-stranu zla som si zvolil preto lebo som vedel že raz si budem môcť zvoliť ..
neveril som že to pohltí celé moje srdce ..
vedel som že raz bude zas všetko v poriadku
teraz spi povolávam ťa aby si sa vrátil za svojou ženou a synom
nech ťa chlad a Mocný Lich opustí ..
už nad tebou nemá moc ..
a nadomnou ju nikdy naozaj nemal ..
teraz to už viem !
------
kirtap drží svojho pána v náručí...
jeho pokožka naberá ružovú farbu ..
krv žilách sa mu zohrieva ..
ale život z neho pomaly vyteká ..
- Budeš dobrí kráľ .. a ja budem dobrým octom .. teraz keď vidím všetko jasne ..
chcem už isť...
nepatrím sem ani nikto z tých temných zatratencov ...
----------------
lord už vyslovil posledné slová ...
a Kirtap ho položil na zem ...
chvíľu stojí otočený chrbtom k teranom a ľudom za ním ..
ale keď sa otočí už v očiach nemá modrú žiaru .. aj ked su jeho oči modré ...
pozerá na nich a nevie čo má povedať..
uprie pohľad na telo kovča ..
a pomaly k nemu podíde ..
ľudia nechápu čo sa stalo .. nevedia čo majú očakávať..
nevedia ani či sa boja ..
keď domina vidí ako k jeho otcovi ide jeho smrťák tak sa jej znovu spustia slzi do očí ..
ale Kirtap položi ruku na Kováča ..
- Fridrich myslím že ty si svoju ceru ešte nemal opustiť ..
Bhumi faste Heal"nah ---
kirtapová ruka začala krásne žiariť ..
žiara prechádza po celej jeho zbrojí ktorá sa začala meniť
premenila sa na Kráľovskú dračiu zbroj ...
na zboj nositeľa Mena Akha!lien
muž otvoril oči a zhlboka sa nadýchol ..
kováč žije , on ho priviedol späť ...
domina otvorila z úžasom ústa a rozbehla sa za otcom ..
objali sa .. a radovali že sú spolu ..
Kirtap priviedol k životu aj Achmeua ktorí sa na Princa pozeral veľmi zvláštnym pohľadom ..
- môj otec ... videl tvoje myšlienky Princ Kirtap ...
snad sa ti to podarí všetko napraviť ..
priveď späť aj môjho otca !
--
kirtap sa otočil znovu k ľudu a hovorí
- Je mi to ľúto .. tak veľmi moc .. držali ma reťaze tak činné že to aj nočnú oblohu zahalí ..
nemohol som nič robiť ..
musel som spraviť niečo veľmi špatné ..
aby som neskôr mohol spraviť niečo čo to prekoná ..
niečo čo dá každému úsmev na tvár ...
niečo čo porazí aj tieto čierne okovy ..
ospravedlňujem sa .. no pre tvojho otca už urobiť nič nemôžem ...
bol to statočný a milujúci muž ..
ale priveď ma za tvojou sestrou...
vyliečim ju ..a postarám sa o to aby ta nákaza zmizla..
dlžím vám všetkým veľmi veľa..
či kvôli tomu čo som napáchal ..
alebo kvôli tomu že som tu pre vás nebol ..
Domina ? Apsterie Run Lorve - zaslúžim si nenávisť ..
no ale prisahám že sa pokúsim všetko napraviť