Maj sa!

Ani som sa nenazdal, a ocitol som sa v tieni obrovskej pyramídy uprostred vesmíru. Stála presne na tom mieste, kde sa odohral veľký tresk, v dôsledku ktorého údajne vesmír vznikol.
- Si v obraze? Spýtala sa ma Sfinga a jasným pohľadom premerala celý horizont. Vtedy som si všimol, akú má krásnu šiju. Jej kamenná verzia v Egypte sa vôbec nechytá. Jemná biela pokožka presvitajúca pomedzi vlasy je v príkrom kontraste s mandľovými očami na opálenej pleti o niečo tmavšie tónovanej tváre.
- Nikdy by som si takto nebol predstavoval stred vesmíru. Prečo je tu práve pyramída? Opýtal som sa svojej novej sprievodkyne.
- V podstate, aby to bolo čo najnevedeckejšie. Ako už iste vieš, vesmír je dieťa a všetky deti sa rady hrajú. Z lega najradšej stavia pyramídy. Vysvetlila mi polopatisticky Sfinga.
- To je fakt také neeéévedecké, až je to iba ak uveriteľné. Azda sa to dá pochopiť a bude to nejaký hologram ako najnovšie koncert Whitney. Pokúsil som sa uviesť veci na správnu mieru. Celé to divadlo mi pripadalo predsa len trochu pritiahnuté za vlasy.
- Hologram a plazma majú podľa teba niečo do seba? Vedľa, môj milovaný, máš to za päť! Napomenula ma zostra a vlepila pomyselnú guľu guľovatú rovno do najcitlivejšieho miesta v najtajnejšom záhybe môjho vnútorného vesmíru. Nemá ma za nič. Mňa, ktorý roky rokúce premýšľa o tom - čo a prečo.
- Počúvaj, nehraj tu na mňa vedca vedcovatého. Prekukla som ťa, ty, kockatý škriatok . Vieš, kto sú bohovia? To sú vedci, ale naši. Nemáš potuchy, čo je to Olymp, ty ignorant a „vševed“. Je to vrcholná vesmírna vedecká ustanovizeň, akadémia, kde sa vyučuje už mnoho miliárd rokov vo vašom ponímaní autentické poznanie! Vychrlila zo seba a bola v tom hneve naozaj veľmi krásna až hýrila všetkými odtieňmi červene v tvári. Nedá sa ani prirovnať k jej kamennej podobe v Gize. Presne mi čítala myšlienky, keď s opovrhnutím v hlase dodala:
- Zohavili ste moju podobu, barbari!
Rozhostilo sa ticho. Také tvorivé vedecké silencium. Nemôžem sa vzdať svojho presvedčenia, no nie? Táto legendami opradená polo-žena ma bude označovať nálepkami z ríše predrajských destinácií naivity a chaosu. Nemôže ma predsa oprostiť od dedičstva prírodovedy od antiky až po súčasnosť! Ten vývoj zanechal nezmazateľné stopy v napredovaní ľudstva a odkaz Pytagora, alebo Descartesa, ma zaväzuje hájiť výdobytky ľudského umu o to rozhodnejšie, o čo sa bude stupňovať tlak takýchto nedokázateľných výpadov jednej pochybnej mýtickej kreatúry. Zaútočil som:
- Milá moja, si ty Grékyňa, či Egypťanka? Alebo nie si Egypťan? Zaiste vieš, že v gréckej mytológii si žena a v Egypte si muž? Z vedeckého hľadiska ti to musí byť jasné. Zaradoval som sa, ako jej bude prihárať v hlave. Nie je to len rečnícka otázka. Napokon, sfinga zvykne dávať otázky na telo. A hra sa môže začať.
- Máš pravdu. V strede vesmíru nie je žiadna pyramída. A stred vesmíru ani neexistuje. Ani ja nejestvujem. Som nevedecká. Akoby mohla existovať taká obluda? Všetko je výmysel, bohapustá konšpirácia najstaršieho dáta. Maj sa. Zbohom. Povedala to smutne, presmutne. Tak smutne, až som sa zahanbil. Manipulátorka jedna, takto ma dostať!
- Aj tak ťa ľúbim, aby si vedela! Zvolal som do prázdna po nej. Neexistovala, neexistuje a sotva kedy bude. Zase som sa bezhlavo zaľúbil, tak mi treba.
Začal som sa driapať na prvé stupne pyramídy. Stále vyššie a vyššie. Vrchol bol v nedohľadne, takom, ako samo dokonalé a konečné poznanie. Netušil som, že na mňa vrhá tieň Sfinga. Okrídlená a veľmi pôvabná letela priamo nado mnou k pomyselnému vrcholu. Čosi ma napadlo. Prečo človek hľadí viac dopredu ako nahor?