V moldavskej stepi 120.

- Da, da, da! My vstretimsja na koncerte Carla´s Dreams! Prichodi, objazeteľno prichodite i s podrugami. Vypočul som si v hybridnej trolejbusovej linke č. 33 nad-nad-nadšený telefonát „podrostka“ s inými „podrostkami“ v zápche pred kišinevskými „varotami“, čo sú v podstate dva štylizované panelové vežiaky, na rušnej výpadovke z hlavného mesta smerom k medzinárodnému letisku.. Čo na tom, že občas nejaký nešťastný človek skočí z niektorého z nich a zabije sa?
Moldova nie je dnes úplne to, na čo sme v súvislosti s týmto pojmom tradične zvyknutí. Víno, folklór a ambície pripojiť sa k susednej príbuznej krajine, je tým trojjediným mémom, internetovou štruktúrou, ktorou je infikovaný celý zvyšok sveta, najmä toho mikino-kapucňovo-mladého-online-publika.
Nie kišinevský festival „tineretului“, ani „moloďoži“, ale Chisinau Yought Fest 2024! Ak je toto celosvetový trend, nuž potom aj moldavský, ani my tuná nechceme zaostať v nejakom dôchodcovsky kultúrnom stredoveku, a poďme si užiť svetelnú show a scénický dizajn, špeciálne efekty a magickú atmošku! Tykáme si od narodenia až do smrti a preto ak si mladý-á, ambiciózny-a a energický-á, príď si nájsť nových priateľov(-ky), stotožniť sa s hľadiskom s „for ever young“ komunitou a veľkým pódiom s interpretmi, ktorí ti ideálne sadnú.
Zatváril som sa nezúčastnene, aj keď vstup je voľný a dobrá nálada zaručená. Tak sa to tvrdilo na všadeprítomných pútačoch s uvedeným mediálnym generálnym a inými partnermi. Asi budem z inej dimenzie.
Carla´s Dreams poznám z videoklipov a unavuje ma, že pred divákmi dôsledne skrývajú svoje tváre za hrubý makeup, tmavé okuliare alebo kapucne. V oficiálnom videu skladby „Baila Conmigo“ má viditeľný obličaj iba krásna Moldavanka, ktorá tam vytvára „creative performance“, lebo inak by nebolo zaiste na čo sa pozerať.
Ibaže wow! Good idea! Dať sa tak dokopy, tento moldavský hudobný projekt plus rumunský spevák Smiley, ktorý za nič na svete nepomaže si svoju nahú tvár! Sergi z Carla´s Dreams a Smiley dali pred rokom pokus o mash-up, takže kontrasty sa dopĺňajú, pravda?
O týždeň budú voľby prezidenta-tky a referendum o vstupe Republiky Moldova do EU. Situácia je asi všetko iné, než „simplu si usor“. Keď sa dozvedám práve to, čo sa dozvedám z ulice a priľahlých dvorov, neviem o nič viac, ako ten fakt, že bude i nebude veselo. Nechám sa prekvapiť, pretože Moldavania nie sú z onakvejšej planéty, ale majú za sebou „sovok“, sovok a ešte raz sovok.
- Čo to znamená, nevie nik odhadnúť. Isté je, že pokus o nemožné nie je riešením. Povedal bližší z dvoch chlapíkov za stolom, jeden politológ, druhý politológ zo solidarity.
- V centrále EÚ určite sú pripravení a majú zdatných odborníkov na problematiku našej krajiny. Ozval sa ten oproti.
- Nešiel by som na ich mieste do rizika. Zakontroval prvý. Obaja boli v strednom veku a vyzerali na scestovaných kamionistov na dovolenke a zbehlých profíkov v politike viac-menej.
Popíjal som Pinot Noir – cabernet sauvignon a nezúčastnene pozeral do displeja mobilného telefónu, ako inak, však? Tí odvedľa dali prednosť Chateau Nobles, raz takému drahému. Nedalo im to. V týchto končinách ešte indivíduum neostáva len tak nepovšimnuté.
- Akože vôňu cítiť až sem, k nám. Príjemná aróma. Vyzrelo vo francúzskom bariku zo zimného duba s jemným letorastom. Poznamenal uznanlivo ten bližšie.
- Uprednostňujem vína s primeraným podielom ušľachtilých trieslovín. Dal som sa počuť.
- To vaše suché červené má nádherný intenzívny rubínový odtieň. Pokračoval som po krátkej odmlke.
- Vyzerá to, že ste z vinárskeho kraja, asi sa nemýlim? Nadhodil tému druhý.
- Červené vína tu máte vynikajúce. Toto konkrétne mi teraz pripomenulo text pesničky od Carla´s Dreams – Pana la sange. Zareagoval som promptne a rozvinul debatu do umeleckej roviny.
- Sa ma saruti dulce dulce pana la sange, sau sa ma respingi grav atat de dur cu uriet, tu iarta ma, ca sa te iert uita ma, iarta ma ca sa te iert, uita ma dar pe memorie nu pariez... Zanôtil prísediaci, akoby na javisku. Nikto sa neotočil, hoci bodega bola plná do posledného miesta. Poniektorí z návštevníkov hrali šach a boli by priam vyvedení z miery určite.
- Vínečko bílé... vínečko rudé... vínečka obje, frajárky moje... Spustil som takú záhoráckú z Pomedzia moravského. Aj tí hráči prestali predvídavo posúvať figúrky a počúvali zanietene môj debut na pomyselnej scéne. Ešte cimbalovka a dokonalosť by to bola sama o sebe.
Politika sa už nevrátila do diskusie, vystačili sme si s lepším výberom ako minúť hodinku, dve a to naplano, pri dobrom moku z vinohradu. Celá predvolebná atmosféra je tu málo zaujímavá, skôr nudná. Čím to len asi je?!