Pravá láska

Prológ
Naozajstná láska existuje. Aj keď ju ľudia často nevnímajú a berú ju len ako obyčajný cit, ktorý proste je a vždy tu bude. Lenže sami seba klamú. Ty, ktorý lásku zažili vedia, že sa bez nej nedá žiť. Veď keď sa nad tým zamyslíte zistíte, že láska je krásny cit.

Otvorí oči a pozrie sa z okna. Je noc, hviezdy jasne svietia a mesiac je v splne. Rozmýšľa ani nevie nad čím. Jej tok myšlienok sa preháňa okolo rodiny, priateľov, jej chalana. Je to zaujímavé. Pretože svojho chalan nevidela už tri týždne a aj tak cíti, že ho ľúbi ale niečo jej v tom bráni. Možno žiarlivosť, že by mohol byť s inou alebo proste len pravdivý pocit, že to krásne sa už skončilo. Kývla hlavou a opäť si ľahla.
Bolo ráno, krásne slnečné ráno. Zavolala priateľovi no ten jej to zasa nebral. Vtisli sa jej slzy do očí. Nevedela čo spraviť jediné čo ju napadlo bolo to, že pôjde do kúpelne a poreže sa. Neskôr si sadla za počítať a išla na internet. Našla si správu od milého. Napísal jej, že ani dnes nemôžu byť spolu, nech sa na neho nehnevá. Neodpísala mu len sa proste dívala na správu a opäť jej tiekli slzy. Nachvilku odišla. Po chvíli sa vrátila a na monitore je svietila ďalšia pošta. Trošku sa tešila pri pomyslení na to, že by to mohol byť on. No nie. Bol to jeden chlapec. Veľmi zlatý. Na začiatku roka na jej škole maľoval záchody. Napísal jej či sa jej to tam páči. Chvíľku si písali a nakoniec si dohodli stretnutie. Mala ho na druhý deň po škole čakať. Tak aj spravila. Lenže opísala si zlé číslo a tak mu nemala ako zavolať že bude meškať. Verila tomu, že pôjde tou istou cestou ako on. A predsa, stretli sa na pol ceste. Keď ho videla jej úsmev sa rozžiaril. Pozdravili sa. Cestou k nej domov sa rozprávali a ona sa cítila dobre v jeho spoločnosti. Večer keď išla domov sa na ňu usmial a hneď si dohodli ďalšie stretnutie. Nemyslela na nič iné ako na to ako sa na druhý deň zasa stretnú a budú sa dívať na nejaký film. Išla si ľahnúť, konečne zaspávala keď je prišla SMS- ka . Bola od jej priateľa, veľmi sa jej ospravedlňoval za to, že s ňou zasa nebol a že ju neuveriteľne ľúbi. Keď si tu správu prečítala po piaty krát začala pochybovať o tom či ju naozaj ľúbi a či ona k nemu ešte niečo cíti.
Na druhý deň sa opäť s mladíkom stretli. Išli k nemu domov a púšťali si filmi... Takto to išlo asi týždeň. Ďalší týždeň čo nevidela svôjho priateľa. A ďalší týždeň čo sa jej city k mladíkovi zväčšovali.
Jeden deň sedeli v krčme a rozprávali sa. Reč prišla na vzťahy. Opýtala sa ho či by s ňou chodil keby nemala chalana. Mladík sa usmial a povedal: „Asi hej!“
V ten deň sa dievča rozhodlo. Nechá svôjho priateľa a začne bojovať o mladíka, ktorého už vtedy ľúbila.
Dva dni čakala kým sa jej priateľ objavý na internete, až kým konečne na tretí deň prišiel. Veľmi dlho sa rozprávali až mu dievča nakoniec povedalo, že je koniec. Najskôr sa bála povedať dôvody. Zhodnotila to tak, že sa dlho nevideli a že to nemôže takto ďalej ísť. Prekvapilo ju, že to zobral tak dobre. Proste len povedal, že je mu to ľúto a to bolo všetko. Uvedomila si, že urobila dobre, že sa sním rozišla.
Stretla sa s mladíkom, povedala mu, že s jej priateľom je koniec. Mladík sa na ňu usmial. Dievčina však bola nedočkavá, chcela aby sa jej spýtal či s ním chce chodiť. A to sa aj stalo. Večer keď sa lúčili a ona sa ponáhľala domov, zatarasil jej dvere a objal ju. Pozrel sa jej do očí a spýtal sa : „Chcela si počuť tu otázku?“
Dievčina sa na neho pozrela: „Áno chcem!“
„Chceš teda so mnou chodiť?“ opýtal sa jej.
Dievčina sa rozochvela, toto chcela počuť už od tej doby čo sa prvý krát stretli a konečne. Vydralo sa s nej: „ÁNO!“
Chcela už ísť keď si ju mladík ešte viac pritiahol a položil jej otázku: „To mi ani pusu nedáš?“
Dievčina sa triasla šťastím vtisla mu na pery ľahký bozk a utekala domov.
Večer keď ležala v posteli nemohla prestať myslieť na to čo sa stalo. Nemohla prestať myslieť na jeho nádherné hnedé oči. Na jeho krásne plné pery a na jeho objatie. Cítila sa akoby bola najšťastnejšia na celom svete. Vedela, že konečne našla to na čo čakala pol roka. A bola naozaj šťastná. Ráno išli spolu do školy a poobede zo školy a boli u neho. Dievčina vedela, že keď budú spolu mesiac povie to rodičom skôr nie. Nebola si istá či s ňou vydrží.
Na štvrtý deň ako boli spolu sa oddali túžbe. Dievčina bola nadmieru šťastná, že to bolo z lásky.
Večer keď sedela za počítačom jej prišla SMS-ka. Než si ju prečítala bola rada, že jej napísal a tešila sa čo to asi tak bude. No po dočítaní správy jej šťastie vyprchalo a do očí jej vbehli slzy. Mladík sa s ňou rozchádzal. Napísal jej, že mu niekto niečo povedal a že jemu samému je do plaču a že by bolo lepšie keby boli len kamaráti. Dievčina plakala nemohla utíšiť slzy, nevedela čo sa stalo, mladík jej nebral telefón a na SMS-ky jej odpisoval stroho. Dievčina sa mala chuť zabiť no predsa sa s ním chcela stretnúť ráno a vysvetliť si všetko. A tak sa aj stalo. Stretli sa ráno. Mladík bol veľmi odmeraný a dievčine to trhalo srdce. Moc neprehovorili iba pár bezvýznamných slov. Dievčina chcela vedieť kto o nej narozprával také veci no mladík je to nechcel povedať. Nakoniec keď sa už lúčili povedal jej, nech ho čaká po škole, že sa rozhodne či spolu budú alebo nie. Dievčina v škole nemyslela na nič iné ako na to čo sa mohlo stať, čo mu kto mohol povedať, prečo sa muselo všetko krásne rozpadnúť.
Po škole ho čakala tam kde vždy. Cestou domou tiež nič nehovorili len čo jej mladík povedal nech si premyslí čo mu povie kým prídu k nemu domov. No ona to už dávno vedela.
Keď prišli k nemu, sadli si na gauč a ani jeden nepovedal nič. Až kým sa dievčina neodhodlala. Dala mu list, ktorý napísala doma a kde mu vysvetlila všetko čo sa udialo. Mladík si list prečítal. Dievčina mu povedala všetko o sebe a o tom ako žila predtým než sa zoznámili. Mladík ju objal a povedal: „Hoďme minulosť za hlavu, dôležitá je budúcnosť!“
Od tej doby bola dievčina šťastná a to naozaj. Aj keď majú občas malinké hádky ale život bez neho by si už viac nedokázala predstaviť. Aj keď sú spolu len málo ale dievčina verí, že to bude navždy. Mladík je pre ňu ako anjel, ktorý spadol z neba a ukázal jej pravé šťastie, ktorého sa už nikdy nechce vzdať.

Epilóg
Veríte, že pravá láska existuje? Ja áno, každý deň stojí pri mne a dáva mi bozky na ktoré sa nedá zabudnúť a ja to ani nechcem. Každý deň má pre mňa pochopenie a ja ju milujem. Ľúbim ťa Kubko!