Ja to len tak nenechám!!!

Mary sedela na zaklapnutom záchode, pozerala do tmy a mučila sa spomienkami na to, ako na seba tí dvaja pozerali. V očiach mala slzy, lesk na pery jej zlepoval vlasy a navyše sa cítila, akoby mala vyvrátiť všetko, čo zjedla a vypila. Takže, hovorila si, pekne po poriadku. Áno, som Mary Matsonová a to mi nikto nezoberie. Teraz sa okamžite vzchopím, prestanem trápne smokliť a budem sa zabávať s ostatnými. A presne to aj urobila. Vyšla z drevenej, starej kadibúdky a pripojila sa k párty. Kamarátka Ema veľmi živo diskutovala s Martinom, výborným jazdcom a synom hlavného trénera, Veronika rozprávala svojím verným poslucháčkam príbehy o stroskotanej láske a chalani skákali pri vatre, nalievali babám malinovku a podávali špekačky. Áno, dokonalá prázdninová opekačka, akú často zažila v Jazdeckom klube, lenže s tým rozdielom, že tentokrát pri vatre sedel aj James, hral im na gitaru a v prestávkach nikdy nezabudol pobozkať svoju novú frajerku Luciu, ktorá nezjedla ani jeden špekáčik, aby si náhodou nepokazila svoju extra vychudnutú kostnatú postavu. Mary sa na ňu celý čas musela pozerať, pretože sedela oproti nej a najradšej by do nej napchala všetky tukové klobásy, hot-dogy, špekáčiky, steaky, vyprážané kuracie stehienka, žemle plnené majonézovým šalátom, aby jej z toho prišlo zle, a práve vtedy, keď by ju James šiel pobozkať, by to na neho všetky vygrcala a on by si už konečne uvedomil, že jeho Lucinka vôbec nie je pekná, má hroznú postavu, tričká si zastrkuje do nohavíc, nosí nemožné blúzky a na tvári má plno mejkapu. A jej dlhé zamatovo lesklé červené vlasy? Tie by jej Mary najradšej vlastnoručne vytrhala. A tak sa tam zožierala nervami, nevnímala nič z toho, čo do nej Ema hustila a keď James nakoniec zahral pesničku venovanú Lucii, bola na pokraji so svojimi nervami a uvedomila si, že musí zasiahnuť. Mala práve v ruke hot-dog s extra porciou kečupu. Vstala a spolu so svojou zbraňou prešla popri Lucii, akože náhodou sa potkla o vyčnievajúci konár a celý kečupovo-horčicocý hot-dog s horúcim párkom pristál v Luciinej peknej, nevinnej tváričke. Vyzerala akoby jej na pokožke vyrástli mocné hnisavé pľuzgiere, čo bol výsledok zmiešania ingredencií. Mastný párok jej skĺzol po blúzke na nohavice a rohlík sa kdesi stratil. Mary sa prekvapene pozerala na svoj výtvor. Jedna skupinka okolo vatry sa začala od smiechu válať po zemi, iní sa pohoršene pozerali. No Mary bola zvedavá, čo urobí James. Ten sa snažil Lucii všemožne pomôcť, podával jej servítky, aby sa utrela, no silno mu pritom mykalo kútikmi úst a dokonca sa musel obrátiť, aby zadržal vážnu tvár. Mal krásne vykrojené pery, hlboký mužný hlas, ktorý mu ešte trošku mutoval a úžasné prsty, ktorými hral jemnú melódiu na svojej vernej, starej gitare. Mal ju už hrozne dávno, odvtedy čo založili Jazdecký klub Darkona. Začal ho navštevovať a na spríjemnenie dlhých, letných večerov sa naučil hrať na gitare, čo sa využilo na každej grilovačke. Mary začala chodiť do Darkony, keď mala šesť rokov. Už ako malej sa jej veľmi páčili tie zvieratká so štyrmi veľkými dlhými nohami a peknučkým chvostom, a tak prehovorila mamu, aby mohla na nich jazdiť. Pani Matsonová bola najprv proti, veď jazdenie je nebezpečný, náročný a nakoniec aj veľmi drahý šport, no napokon ju Mary presvedčila a odvtedy nebol deň, kedy by nesedela na svojej Samire, nevidela Jamesa, ako usilovne cvičí na Barónovi a Emu, ako sa pokúša naučiť jazdiť, aj keď bolo jasné, že ona tento šport jednoducho nemá v krvi. Toto všetko videla dennodenne. No posledný rok sa veľa zmenilo. Bolo jasné, že James Wilson je najlepší jazdec v klube a keď ho na súťaži videl tréner prestížnej Jazdeckej školy v Írsku, hneď mu ponúkli štipendium na jeden rok a James na takúto ponuku jednoducho nemohol povedať nie. Bola to vlastne príležitosť stať sa profesionálnym jazdcom, čo bola Jamesova veľká túžba. A tak prvého septembra nasadol na lietadlo, ktoré ho doviezlo do Írska. Veľmi sa mu tam darilo. V škole sa spoznal s priateľkou Luciou, ktorá bola výborná jazdkyňa. Nič mu tam nechýbalo, bol tam maximálne spokojný. Netušil však, že doma je dievča, ktorého na neho každý večer pred spaním myslí, túži po ňom a nevie zabudnúť.

„ Bolo to úžasné, mala si vidieť ten jej prekvapený ksicht,“ rozplývala sa Mary do telefónu a na tvári jej pohrával zlovestný úsmev. Sedela na svojej mäkkej posteli v medvedíkovom pyžame, medzi plecom a uchom mala položený telefón a voľnými rukami škrabkala svoje morčiatko, ktoré vystrkovalo nožičky a vrčalo. Mary zrazu prestala vnímať, čo jej Sima hovorí do telefónu, pretože odrazu na stehne pocítila nejakú veľmi horúcu tekutinu a podla pachu sa dovtípila, že Gina sa rozhodla vykonať svoju potrebu. Zabalenú v handre ju vypustila do výbehu v záhrade a ponáhľala sa do izby zakryť stopy. Deka, poťah a plachta boli mokré, no matrac to našťastie neschytal. Mary sa pozrela na veľké nástenné hodiny. Rodičia sa vrátia z nákupu asi tak o hodinu. Dovtedy to určite stíhne dať do práčky a vyprať. Mama jej určite bude znovu opakovať, aby si Ginku nebrala k sebe, ale hladkala ju v klietke. Mary však mala k svojmu morčiatku veľmi silný vzťah. Najviac sa jej páčilo, keď chrumkala zrno a všetko sa jej premielalo v tučnučkých tukových vankúšikoch.
„ Mary, žiješ ešte???“ ozvalo sa z telefónu. Mary v rýchlosti vysvetlila Simone, že Ginka jej tu urobila menšie problémy a potom sa obidve chytili témy Lucia .Zhodli sa na tom, že je to veľká krava a posledná a z tých, ktoré by si Jamesa zaslúžili. Keď dotelefonovali, Mary zapla práčku a vyprala všetko prádlo, ktoré bolo Ginou poznačené a v kúpeľni sa v zrkadle zahľadela na svoj obraz. Celkom sa jej páčili svoje veľké, hlboké, tmavohnedé oči. Mnohí Mary závideli jej dlhé, lesklé, rovné a husté vlasy tej istej farby, aké mala oči. Nie je to so mnou až také zlé, pomyslela si, tak prečo si ma dopekla James vôbec nevšíma? Lucia bola síce podľa všeobecného názoru chlapcov hrozne pekná, oveľa krajšia ako Mary, ktorá sa ani poriadne nemaľovala. V myšlienkach ju prerušilo zvonenie telefónu. Nahnevane zdvihla a flegmaticky sa ozvala :“ Prosím?“ Volala pani Matsonová, ktorá oznámila dcére, že príde nášvteva a rýchlo má pripraviť nejaké občerstvenie. Mary chcela podotnknút, že ona vie pripraviť len obložené chlebíčky, pretože s jej kuchárskymi schopnosťami to bolo dosť mizerné, no pani Matsonová už zložila telefón. A tak sa Mary bezradne pobrala do kuchyne, narezala sendvičový chlieb, obložila ho syrom, salámou, paradajkami a paprikou. Dala ich všetky na veľkú striebornú misu, pripravila pitie, v rýchlosti utrela prach a dúfala, že sa tu tým ľuďom páčiť. Mama s otcom si sem často vodievalI nášvtevy, pretože mali veľa známych z práce, dávno zabudnutých priateľov zo školy a tak Mary nepredpokladala, že aj ona by bola v obývačke žiadaná. Zaliezla do svojej izby.O pol hodinu zaštrgontali kľúče vo dverách a Mary počula, že prišli rodičia aj s návštevníkmi. Zbehla dolu po schodoch, zvedavá, koho tentokrát priviedli. Keď otvorila dvere na zádverí, zdesená cúvla dozadu. To prekvapenie jej až vyrazilo dych. V ich dome totiž stála celá rodina Wilsonovcov, vrátane Jamesa, vyzliekali si kabáty, veselo diskutovali a smiali sa. Jamesovi sa celá táto situáci tiež zdala zrejme trochu trápna a tak nervózne postával v úzadí, statočne predstieral, že si obzerá tapety, podlahu, do poličky nahádzané topánky a veľké zrkadlá. Obliekol si športovú košeľu, rozťahané džínsy, napoly rozpadnuté tenisky, čo nosieval stále do školy. Mary sa teraz zdal hrozne sexi a keby mohla, keby toto nebol reálny svet, ale ten najdovážnejší sen, rozbehla by sa k Jamesovi, skočila by na neho a vyznala by mu svoje city, on by jej ich opätoval a hneď by zabudol na Luciu. No v tomto svete bola Mary len obyčajné dievča, s priemernými známkami v škole, celkom dobrá jazdkyňa, no veľmi neskúsená v oblasti chlapcov a flirtovania a tak bolo veľmi nepravdepodobné, že by sa páčila výnimočnému chlapcovi, s výbornými výsledkami v škole a v jazdení. A navyše veľmi obľúbenému medzi dievčatami. V miestnosti nastalo trápne ticho. Všetci po sebe len pozerali a nevedeli, čo povedať. Jamesovi sa nejakým zázračným spôsobom práve rozviazala šnúrka, pán Matson dostal záchvat kašla, no našťastie sa pani Matsonová veľmi rozpačito zhostila slova:
„ No, tak by sme aj mohli ísť, nie? Poďte ďalej, vitajte u nás,“ a nasmerovala hostí do obývačky. Mary dúfala, že mama nepovie, aby zostala aj ona. Bola už na polceste do svojej izby, keď pani Matsonová povedala: „ Mary, poď aj ty, toto je návšteva aj pre teba, alebo,“ povedala a kývla na Jamesa, „ nemohla by si tu mladému mužovi ukázať svoju izbu?“ spýtala sa a na tvári mala príšerne staromódny výraz. Mary sa silene zaškerila a po celý čas, čo hovorila, ani raz nepozrela na Jamesa. „ Ehm, mami....nemyslím, že by to bol práve najlepší nápad.“ Ale pani Matsonová bola neoblomná a tak Mary musela ísť najprv od obývačky, kde si podala ruky s Jamesovými rodičmi, ktorí sa jej len spýtali trápne otázky typu :Ahoj, Mary, ako sa máš? Čo škola? A potom sa obrátila k Jamesovi: „ No....ehm....čo som ti to mala ukázať?“ spýtala sa, hľadiac mu niekde na košeľu. Hanblivo sa usmieval a napokon sa jej spýtal: „ Ehm, chcel by som ísť na WC-ko...“ a rukou naznačil otázku: Kde je?
Mary ho nasmerovala do kúpeľne. Z chodby počula, ako James vykonal svoju potrebu. Za chvíľku vyjde von. Obliala ju horúčava. Teraz má príležitosť. Musí ju využiť.