Skontrolovala som muža, ešte raz na neho uprela pohľad a odišla. Zabezpečila som dvere a ponáhľala sa naspäť do zámku. Trochu som zablúdila v parku. Stále som mala pocit, že ma niekto pozoruje. Tiene, blížiace sa pomaly za mnou boli strašidelné. Zadýchaná som pribehla až na začiatok bludiska, odkiaľ som videla svetlá z tanečného sálu. Naraz som si uvedomila,že v takomto stave sa nemôžem ukázať pred hosťami.
Našťastie išla okolo slúžka a tak som ju oslovila. Tvárila sa zdesene , keď videla moje roztrhané a špinavé šaty. Vymyslela som si, že som nešťastne spadla na tráve. Bolo vidieť, že mi veľmi neverí, ale namala inú možnosť. Zobrala ma do kuchyne, kde som sa dala do poriadku a priniesla mi svoje nové šaty. Už som nemala v pláne vrátiť sa do krásnej sály, takže mi to neprekážalo. Požiadala som ju o krčah vody a nejaké hojivé masti a bylinky, trochu jedla. Všetko mi zabalila do košika. Poďakovala som sa jej a požiadala ju o mlčanlivosť. Prisľúbila mi , že o všetkom pomlčí.
Vybehla som späť do parku. Snažila som sa čo najviac držať z dosahu svetla. Bolo to dosť náročné, pretože už bolo vonku aj dosť hostí, ktorých zlákal mesačný, romantický svit a jemný vánok noci. Dúfam, že som si zapamätala cestu. V duchu som sa modlila, aby som prišla včas. Len nech nie je mrtvy. Prosím!