Pre Peťa S.

Pre Peťa S.

„V poslednej horskej etape tohtoročnej Tour de France aj dnes dominoval jazdec nórskej stajne Norsykkel Morten Berland a získal ďalších 52 bodov na druhého v poradí, vynikajúceho slovenského jazdca Samuela Lagana zo stajne Crossroad, ktorého môže pri jeho ďalšej prehre hriať pocit, že už o zelené tričko v tohoročnej Tour de France nepríde.“

„Vypnem zvuk, nepotrebujem to počúvať. Chcem, aby zajtra Morten spadol približne na 110 kilometri a poudieral sa. Viete, nech tečie trocha krvi. Potrebujem, aby si získal sympatie. Aby ho ľudia ľutovali a obdivovali jeho návrat na čelo pretekov. A chcem, aby prišiel druhý do cieľa. To bude stačiť. Zajtra mu spoločnými silami napravíme image.“

„Náš technik to zariadi. Rozumiem, o čo vám ide,“ neochotným tónom povedal vysoký tmavovlasý muž s americkým prízvukom, ktorý prišiel do hotelovej izby šéfa Norsykklu Rodmara Follanda aj kvôli záverečnej etape najslávnejších pretekov na svete, na ktorej sa chcel zúčastniť. Vynikajúci výsledok tejto stajne bol aj jeho úspechom. Na vlastné oči chcel vidieť výhru prvého cyklistického prototypu, takže po oznámení klienta bojoval so sklamaním. Športová taktika mu nikdy nič nehovorila.

Ale rýchlo sa vrátil do kože obchodníka. Zavážilo jediné. Druhé miesto v poslednej etape cenu doplatku, ktorý zajtra dostane, nič nezmení. Ako obchodnému šéfovi málo známej krycej firmy na potravinové doplnky pre športovcov mu to zjavne nestačilo, lebo rovno prešiel k dôvodu svojej dnešnej návštevy.

„A čo náš obchod? Dohodneme sa na ďalšej spolupráci? Ak nemáte záujem o nákup, tak ich môžem ponúknuť niekomu inému.“ Nadhodil len tak nedbanlivo. Nešlo mu o vydieranie, len o malý psychologický nátlak. Vedel, že ak nekúpi tento, do začiatku ďalšej sezóny si poľahky zoženie iného kupca. Skorumpovaných ľudí je v tomto biznise neúrekom.

Rodmar si odpil z ľadovo vychladenej vodky a po krátkom premýšľaní sa potichu opýtal: „Koľkí sú pripravení?“

„Pre tento druh športu máme vo finálnom štádiu dva exempláre. Ale musím vás upozorniť, že vzhľadom na to, že projekt sa vydaril nad všetky očakávania, cena stúpla.“

Starší z dvojice sa opýtal: „Môžete byť konkrétnejší?“

„Vzhľadom na náš predchádzajúci obchodný vzťah chceme 20 za oboch,“ znela odpoveď.

Prešedivený severan stíchol. Nervóznymi krokmi meral luxusnú hotelovú izbu a nakoniec si sadol, aby pokračoval v mlčaní.

Štýlovo oblečený muž na neho so záujmom pozeral. Vedel, že musí dať zákazníkovi trocha času predýchať sumu. Nakoniec vytasil ďalší argument: „A to som vám dal zľavu, cena za jedného je 14.“

Rodmar sa zaškeril. Neveril tomu darebákovi. Od minulého roka poriadne zdvihol cenu. Čakal, že sa to môže stať, ale prehnaná suma ho zarazila. Rýchlo však dospel k presvedčeniu, že stále pôjde o dobrý obchod. Nemohol si dovoliť, aby ich dostal iný tím! Bolo mu jasné, že budúci víťazi cyklistických súťaží už niekde v malom klube trénujú a že je všetko pripravené, aby ich prestup bol pre novinárov a športovú verejnosť čo najmenej nápadný. Nemôžu sa predsa objaviť odnikiaľ. Podľa plánu mierne zaostávajú výkonnosťou za súčasnými tímovými kolegami. Ich prioritou je začlenenie sa do športového sveta a naberanie skúseností z lokálnych pretekov a na tomto cieli už pracujú minimálne dva roky.

V hlave muža, pre ktorého cyklistika znamenala všetko, okamžite nabehla kalkulačka. Na budúci rok by mohli získať tri tričká, povyhrávať väčšinu etáp. Aj keby vyhrali iba tretinu z nich, tak by sa to oplatilo. Nie iba zo samotnej Tour je stajňa živá. Pribudnú peniaze od sponzorov, predajú sa merchandise, dresy, tričká, šiltovky, bicykle.Títo chlapci budú robiť reklamy na všetko možné od cyklistickej obuvi, cez športové parfumy, mobilných operátorov až po rôzne druhy potravinových výrobkov. A čo je najlepšie, poslúchajú na slovo, nesťažujú sa na podmienky, sú so všetkým spokojní, spoľahliví, dokonale zdraví. Problémy s podlomenou psychikou alebo rodinou nepoznajú. Sú stvorení len pre jediné. Pre víťazstvo.

Ctižiadostivý šéf sa zamyslene pozrel na priestorovo zmenšenú 3D projekciu dnešnej etapy premietanú najnovším projektorom. Nádherné alpské zábery kľukatej horskej cesty, skalnatých kopcov okolo nej a dravého potoka v údolí pôsobili realisticky. Aj on tam kedysi bol. Ešte stále má v nohách bolestivú spomienku na stúpanie. Ešte stále nezabudol na ponižujúci pohľad na nespočetné chrbty svojich vzďaľujúcich sa protivníkov.

Vždy chcel niečo znamenať. Ako jazdec neurobil veľkú dieru do sveta. Zúčastnil sa iba jednej Tour de France, prišiel k úrazu a ani ju nedokončil. Avšak ako podnikateľ v oblasti cyklistiky sa veľmi rýchlo ocitol na špičke v rámci Eurázie. No pozostatky jeho neuskutočnených ambícií v ňom zotrvali a neprestávali sa drať na povrch.

„17 za dvoch,“ skúsil vyjednávať.

„Nie,“ zaznela pokojná odpoveď obchodníka s dokonalými telami.

„18,“ ambiciózny muž sa nemienil vzdať.

Obchodný riaditeľ nebol nováčik, podobné klientske správanie sa mu bolo dôverne známe. Stretával sa s ním často. Akokoľvek mu to bolo smiešne, zachoval si kamennú tvár, pretože išlo o naozaj veľkú sumu. Ak príliš veľa spustí, rapídne klesne aj jeho provízia a to by ohrozilo kúpu jachty, čakajúcej na neho v prístave St. Tropez. Nie, nemohol sa dať.

Nahol sa k pánovi Follandovi,  uprene sa mu pozrel do očí a nekompromisne povedal: „Ľutujem, naša cena je pevne stanovená.“

Súboj pohľadov prehral alkoholom viac unavený muž.

„Dobre. Ale za tú istú sumu mi vyrobíte jedného na objednávku. Chcem, aby mal všetko ako tento,“ ukázal prstom na jazdca v zelenom tričku v skupinke na čele pretekov. „Samozrejme okrem ksichtu. Pre mňa za mňa, urobte mu nejakú plastiku. Už jeho otec bol fenomén. Ale som si istý, že jeho klon bude lepší, ako títo vaši recyklovaní vojačikovia.“

„Vyrobíme, no biologický podklad si musíte zohnať sám.“

Rodmar sa pousmial. „To vybavím. Je tu veľký zástup krások. Jednej z nich sa určite podarí preniknúť do jeho blízkosti a získať vzorku použiteľnej DNA. Myslím, že s tým nebude žiaden problém.“

„V poriadku. Prototyp sme schopní vyrobiť do dvoch mesiacov po prijatí vzorky. S dovolením by som sa chcel niečo pripomenúť. Neviem, či si uvedomujete, ale aj keď ide o zrýchlene rastúce ľudské telo, potrvá približne štyri roky, kým dospeje a bude dosahovať výsledky. Tomu zodpovedá aj cena, keďže nepôjde o sériovú výrobu.“

Cyklisti zo záznamu práve prichádzali do cieľa dve minúty po Mortenovi. Ten na nich čakal pod dohľadom kamier a sústredene pozeral na súboj jeho nemodifikovaných ľudských súperov o druhé miesto. Spomedzi skupinky siedmich jazdcov z boku vyrazil mladý Lagan a neuveriteľným spôsobom ich všetkých predbehol.

Znova je druhý. Chudák ani len netuší s kým, lepšie povedané, s čím bojuje. Spomedzi ľudí je jednoznačne jednotka. Vtedy sa Rodmar definitívne rozhodol. Jeho vylepšenú verziu musí mať za každú cenu!

„Dám 15. Ale do zmluvy zakotvíme exkluzivitu. Jeho klon bude unikát. Kópia pre niekoho iného nikdy nebude vyrobená. Iba ak pre mňa, rátam s tým, že po nejakom čase sa opotrebuje. Ako sankciu za prípadné porušenie budem požadovať 10-násobok kúpnej sumy. Hneď, ako získam DNA, doručím vám.“

Tmavovlasý muž podal ruku svojmu spokojnému obchodnému partnerovi a chystal sa na odchod. Projekt GUV, teda Geneticky upravených vojakov, nakoniec nesplnil všetky očakávania.  Plne robotický bojovník je o dve triedy spoľahlivejší. Ale jeho nápad ponúknuť nepredajné vzorky vojakov ako športovcov však komerčný úspech dosiahol.

„Mám poslednú otázku. Ktoré športy sú ešte čisto ľudské?“ opýtal sa dočervena opálený Nór.

Obchodný riaditeľ pri dverách zastal, pomaly sa otočil a so sebavedomým výrazom v tvári odpovedal: „Len tie, v ktorých nejde o veľké prachy. Aby som nezabudol, kontrakt podpíšeme zajtra po etape a pripravte si polovicu sumy za všetkých troch, plus doplatok za Mortena. Pekný zvyšok večera, pán Folland.“

Keď sa dvere zatvorili, majiteľ stajne si spokojne pomädlil ruky. Mal dobrý dôvod. Veď v horizonte niekoľkých rokov bude kúpna cena za športovcov takmer zanedbateľná. Ak všetko pôjde hladko, už po roku sa mu vklad niekoľkonásobne vráti a on navyše  získa vytúžené uznanie. Bez ohľadu na to, či k tomu všetkému príde „čistým“ spôsobom.