ROZHODNUTIE

Nazvime ju svetluška. Mala fakt super kamarádku. Volala sa Andrea. Poznali sa od malička. Mali svoje zážitky. Bol medzi nimi dvojročný rozdiel, svetluška bola mladšia. Mala 13 a Andrea mala 15 keď spoznali partiu mladých chlapcov. Začali s nimi chodiť von. Všetci boli o dosť starší. Jeden z chlapcov sa zaľúbil do Andrei. Dnes sú to už 3 roky, čo sú spolu a šťastný. Svetluška sa skamarátila s chlapcom, bol od nej starší o 5 rokov. Fakt veľmi sympatický chalan. Volal sa Ondrej. Padli si so svetluškou do oka. Veľmi si ho obľúbila, mali toho toľko spoločného. Prišli letné prázdniny. Svetluška chodievala von s Ondrejom, aj s celou partiou každý deň. Chodil s nimi von aj odrejov bratranec. Volal sa Peter. Svetluška po čase zistila, že sa doňho zamilovala. Peter bol v jej očiach úžasný, bol vždy vtipný. No ona však vedela, že mu o svojich citoch nesmie povedať, lebo by ju vysmial. Bol od nej starší o 6 rokov. Držala to v sebe vyše rok a pol a nepovedala o svojich citoch nikomu. S Ondrejom mala toľko tajomstiev, toľko zážitkov. Svetluška v ňom našla nielen dobrého a úprimného človeka, ale aj najlepšieho priateľa. Cítila z jeho strany niečo zvláštne. Občas si povedala ,,žeby to bola láska?". No potom sa na tom zasmiala. Jeden večer jej však Ondrej napísal či nechce byť viac ako len jeho priateľka. V tej chvíli boli jej pocity neopísaťeľné. Striedal sa v nej strach zo šťastím. Svetluška vedela že mu nemôže napísať, že miluje jeho bratranca. Nechcela aby sa do nej Ondrej zaľúbil. Cítila že by to bol koniec ich priateľstva. Napísala mu, že potrebuje čas. Nechcela mu ublížiť. Ondrej čakal. Svetluška bola čím ďalej tým utrápenejšia. Ale vedela, že sa nevzdá lásky ktorú cíti k Petrovi. Jeden anjel si všimol, že svetluška nie je v poriadku. Opýtal sa jej čo sa deje. Ona však trvala na tom, že nikomu nepovie o svojich citoch. Anjel ju však prekukol. Opýtal sa či je v tom nejaký chlapec. Povedala, že áno. Všetko mu vyrozprávala. No nepovedala mu o koho sa jedna. Anjel jej dal rady. Napísal jej, nech povie o svojich citoch Petrovi. Svetluška dlho váhala. Jeden upršaný letný večer si písala s Petrom. Napísala mu čo k nemu cíti. Bol s toho prekvapený. Povedal jej, že zatiaľ ostanú len priatelia. Dlho nevedela na čom je. Peter jej však po čase povedal, že to spolu môžu skúsiť. Svetluška bola šťastná. Stálo to zato mlčať a čakať takú dlhú dobu. Pre Ondreja to bolo ťažké keď zistil čo sa deje. Prestal sa so Svetluškou stretávať, prestal s ňou komunikovať. Bola s toho smutná. Aj keď bola šťastná, že ma svoju životnú lásku pri sebe, prišla o najlepšieho priateľa a to ju ubíjalo. Trpela, plakala pre neho. Nikdy ho nemilovala, nikdy mu nemohla opätovať to čo k nej cítil, ale ponúkala mu niečo vzácnejšie, svoje priateľstvo. To sa však rozpadlo. Cítila sa vinná za svoje rozhodnutie. Rozhodla sa pre lásku, stratila priateľa. Prešli skoro 2 roky. Je šťastná lebo ma svojho Petra a miluje ho nadovšetko tak ako aj on ju. Ale stále sa cíti vinná. Rozmýšľa či sa rozhodla správne. Niekedy nevie či ma ľutovať, že odmietla Ondrejovu ponuku, alebo či má byť šťastná, že má lásku svojho života. Posledný mesiac akoby cítila, že sa zas zbližuje s Ondrejom. Bojí sa však aby nespravila chybu a nestratila Petra. Svetluška stále čaká a necháva to na osud. Čo sa má stať nech sa stane. A aj keď je tento text napísaný, nikdy ho nebudem vedieť opísať tak, ako to všetko v skutočnosti cítim a ako to bolo.

Touto poviedkou by chcela svetluška odkázať Ondrejovi, že nikdy nezabudne na ich priateľstvo, na krásne chvíle a na všetky zážitky. Stále ho má rada ako priateľa a mrzí ju, že mu ublížila. Vždy ostane v jej srdci a je tu stále preňho.