Anjeli v snehu

Sedela v autobuse, hľadela z okna a bola naplnená radosťou. Áno,tam kam šla nechodievala často a preto ju to tam lákalo. Čakal tam ešte aj niekto iný, niekto s kým kedysi dávno strávila jeden príjemný večer. Tešila sa, bola šťastná. Myslela na to, ako stretne tohto človeka a strávi s ním celý týždeň. Nebola zaľúbená, len chcela nejakú zmenu či dobrodružstvo. Ale toto šťastie, ktoré v sebe mala vystriedalo druhé šťastie, také, po akom tajne túžilo jej srdce. V telefóne na ňu čakali nejaké správy. Správy, ktoré jej navždy zmenili život. Boli od človeka, ktorého mala nadovšetko rada, alebo v tú dobu i ľúbila. Mala rada jeho prítomnosť, bol pre ňu symbolom odvahy a energie.
Tešila sa domov. Chcela aby ten týždeň čo najrýchlejšie ušiel. Chcela vidieť tie plamienky v jeho tmavých očiach, túžila po jeho blízkosti. Počítala dni návratu domov. Hoci mala príležitosť stráviť tieto dni s niekym iným a stratiť sa v nekonečnosti času, teraz bol čas jej chlieb. Nastal deň návratu a jej srdce bolo plné nedočkavosti. Kráčala na miesto kde ho najčastejšie mohla stretnúť. Áno, dobre vedela že tam bude, kedysi to bývalo také jej malé tajomstvo, chodila tam len kvôli jeho tmavým, nekonečným očiam. A keď sa jej ešte pošťastilo prehodiť s ním pár slov, tak sa jej v ten večer vždy točil celý svet a pri zaspávaní spomínala na každé jeho slovo, každý úsmev. V ten večer sa stretli, ale bolo to také ako vždy. Bola z toho trochu smutná, ale s nádejou verila, že to, čo jej napísal neboli iba prázdne slová. Po pár dňoch sa jej začal ozývať a neskôr čoraz častejšie. Chodieval ju odprevadiť domov i keď to bolo ďaleko a bola tuhá zima. Veľa krát kráčali vedľa seba a pod nohami im iba vŕzgal čerstvo napadnutý sneh. Boli ticho. A práve toto ticho medzi nimi bolo krásne. Bolo to pre ňu dobrodružstvo byť v jeho prítomnosti, jeho bláznive nápady jej obohacovali každý deň život o niečo nové. Učil ju veľa veciam, rozosmieval jej dušu. Áno, bolo to vskutku krásne priateľstvo. Túžila síce po jeho objatí, po jeho láske, chcela aby boli spolu, aby to nikdy neskončilo.
Jednoho dňa šli spoli k ich dobrej priateľke na oslavu. Bolo tam veľa ich známych a dobre sa bavili. Na odchode, išiel tak ako každý večer s ňou, odprevadiť ju. Pri tejto ceste padol ich prvý bozk. Boli tak trochu v opojení alkoholu a práve ten odhodil všetku tu tajomnosť a krásu čistého priateľstva. Ráno mala zmiešané pocity. Postupne sa jej vybavoval priebeh večera a nevedela čo bude ďalej. Mala prísť k nemu, ale nakoľko bola príliš hanblivá, čakala doma. Áno, ozval sa. Vybrala sa k nemu a opät boli z nich priatelia. Sedela vedľa neho, mysliac si že to naozaj bol len alkohol čo zapríčinil tú prekrásnu noc. Ked kráčali od neho pobozkal ju na líce. Bola šťastná. Ďaľší deň šli spolu na jedno krásne miesto, stáli na vysokej skale a rozprávali sa o budúcnosti. Vyznala mu svoje city a on jej. Od tej chvíle patrili jeden druhému. Trávili spolu veľa času, jeho energia jej napĺňala dušu. Rozprávali sa spolu o svojich snoch a vedeli sa spolu komunikovať i samotným pohľadom. Áno, ked jednoho niečo trápilo, druhý to zbadal práve v tých nekonečných, hlbokých očiach.
Sklamal ju raz, možno viackrát, ale ona bola zamilovaná a nedokázala k nemu nikdy pocítiť zlosť. Bol to vzácny človek a jeho duša bola priveľmi krásna a čistá. Možno niekedy mala predsa len zastaviť a povedať: "Nie!". Ale dni s ním boli tak pestré a nádherné.
Jednoho dňa sa však niečo zlomilo. Sedel vedľa nej a ona cítila tú vzdialenosť, ktorá medzi nimi narastala. Nepovedal jej dôvod. Celé dni ju mučila otázka "Prečo?". Keď sa dozvedela príčinu nevedela čo bude ďalej, jej srdce nariekalo. Nevídavali sa dlhú dobu a on si neskôr našiel inú priateľku. Kedykoľvek sa ich pohľady stretli, pociťovala mrazenie v srdci. Čas plynul a opäť z nich boli kamaráti. Áno, bola šťastná. Keď ho stretla prehodili pár slov, nasmiali sa spolu a opäť sa pár dní, alebo týždňov nevideli. Často sa jej pýtal, ako sa jej darí a ona mu vždy s úsmevom na tvári rozprávala o svojich plánoch a snoch, ktoré on veľmi dobre poznal. Dokončila úspešne strednú školu a našla si priateľa. Bol to ten, kvôli ktorému kedysi cestovala na týždeň preč. Nebola zaľúbená, chcela len niaku zmenu, chcela aby ju niekto miloval. Svoju veľkú lásku stretávala naďalej. Noc čo noc si predstavovala ako raz budú opäť spolu na rozkvitnutej lúke, či na skalách, alebo budú spolu robiť anjelov v snehu. Začala chodiť na vysokú školu, mala ešte dva či tri kratšie vzťahy, ale stále myslela len na toho jednoho. Keď pricestovala domov, málokedy sa jej pošťastilo stretnúť ho. Mal inú priateľku a už nechodieval tam, kde sa kedysi spoznali. Jednoho dňa jej prišla správa, ktorá ju veľmi prekvapila. Nebola síce od neho, ale bola od jej dobrej priateľky. Áno, veľmi sa tešila domov. Konečne sa to dozvedela, stále ju miloval a chcel s ňou stráviť život. O mesiac neskôr spolu sedeli tam, kde kedysi chodievala s túžbou vidieť ho. Hľadeli si do očí a rozprávali sa. Jej srdce divoko bilo, kolená sa jej triasli. Neskôr odišiel. Bola z toho trošku smutná, ale to, že ju stále mal rád jej dodávalo optimizmus do duše. Potom čo odišla opät do školy sa dlho nevideli. Nedarilo sa im nájsť k sebe spoločnú cestu. A tak študovala a žila s myšlienkami na neho a na budúcnosť. Po pár mesiacoch jej prišla ďaľšia správa, opať od jej tej istej priateľky. Roztriasla sa. Už nepočula to ďaleké bubnovanie za ktorým šla. Všetko akoby stíchlo. Už nemohla snívať o ich budúcnosti či o jeho krásnych hlbokých očiach. Keď cestovala domov, cítila sa osamelo a to nadšenie, ktoré vždy mala v sebe pri návrate domov, akoby vyprchalo.
Sedela v autobuse a jej duša plakala. Videla z okna auto s bielymi stuhami, toto auto veľmi dobre poznala. Odvrátila tvár a po tvári sa jej začali kotúľať slzy. Vedela, že už jej nikdy v živote nebude patriť, nebude môcť na neho myslieť. Už patril inej, ktorá nosila jeho dieťa. Myšlienka na to, akým bude úžasným otcom jej na chvíľku vyčarila úsmev na tvári.