Večerné rozhovory V.

Dobrý večer slečny Orchideje, Juka a mladý pán Jinan

Tak sa zdá, pozerajúc na mesiac, že sa nám blíži spln. Však niekde vpravo vzadu obrovský nápis „Barceló Praha“ momentálne žiari viac. Budúci týždeň, budem skoro celý čas mimo, neviem kto vás bude polievať. Budem školiť externe – naštívim Prešov – dedkové rodné mesto, špica no nie? A potom mám v Košiciach stretnutie – 15 rokov od gympľa, som zvedává, či som posledná, ešte stále slobodná :). Žiaľ od Kordítka SMSka znie, Jesenný oheň sa až o týždeň posunie. Hm, no čo už …

Tak a teraz už iste chcete počuť ako to na tej výprave bolo ďalej. Na fleku u baní boli už dvaja chalani. Nezávisle na nás, mali tam v sobotu ešte s jedným kamarátom zraz. Spalo sa dobre a pod širákom. Ráno sme sa poniektorí vrátili do dediny, čakať ďalších kamarátov a doplniť proviant. Už si nepamätám presne prečo, ale potom som sa vybrala naspäť na flek sama, cestou som stretla Imra, jedného z tých, čo ma včera hostili jedlom a vodkou. Kúsok sme šli spolu a zhovárali sme sa. Vravel, že v týchto končinách sa človeku oplatí poriadne sa dívať pod nohy a každy kamienok skúmať. Že nájde drahý opál, ľahko sa tu může stať. Tak som sa pomaly dostala naspäť na flek, bol hneď vedľa polo-zabetónovaného vchodu do opálovej bane. Za flekom bolo čosi ako polkruhový kaňon – v najširšiom mieste tak maximálne 15 metrov. Okolo neho boli vysoké tak asi 3 až 4 metrové steny – niekde pod nimi i haldy skál. Vľavo sa dohora ťahal kopec, vpravo sa dalo normálne po svah vyliezť a dostať sa hore nad kaňon a obe „ramená“ kaňonu. Navyše to „rameno“ vľavo bolo o pár metrov vyššie a chalani z neho natiahli lano na pravé rameno a dali mi horolezecků sedačku. Že ma sedačka udrží, to som sa naučila asi pred polrokom, keď sme s turistickým oddielom boli na cvičnej skale. Takže na som sa vždy na vyššej časti pripla, ztraverzovala kaňon a potom sa vrátila a znova a znova …
Pajda neprišla na to ako sa môže dostať dookola ku mne, takže behala od jedného ramena k druhému a stále sa snažila ku mne vyštverať po tých haldách skál ako kamzík. Štekala ako divá, asi sa o mňa bála.
Medzi tím dorazili i další a nakoniec nás tam bolo asi zo 12 ľudí. Vlastne pôvodne tri nezávislé skupiny. Malo to svoje výhody, prišli ľudia, čo sa už v bani vyznali a my sme mali baterky, oni čelovky a karbidky. Večer sa teda liezlo do bane. Desať ľudí, asi tri čelovky, dve karbidky, jedna gitara a jedno banjo.
Najmenej príjemný bol vlez, nakoľko bol čiastočne zavalený, ale nižšie už boli normálné chodby s koľajnicami a výstuhou. Malo to niekoľko poschodí. S karbidkami to chalani vedeli perfektne osvetliť. Najviac sa mi páčili kryštály síry. Johny sa vyznal, ukazoval nám i iné kamene a minerály. Tiež mi vysvetlili, aké varianty môže mať opál a ukázali mi pár kúskov dreveného opálu a jeden drahý. Potom sme zliezli ešte hlbšie a v „prachárni“ sme robili koncert pre netopierov a milovníkov hudby. Až keď sme vyliezli von, povedali mi, že nás to mohlo tam dole i zavaliť. Ešte sa do noci spievalo pri ohni a v ten večer sme sa zblížili s Chvostíkom-Apačom. Tuko sa v noci hneval na Pajdu, schválne si ustlal i s partnerkou ďalej a v noci ho rušila, lebo v suchých listoch šuštila. Vraj po nej hádzal i zemiakmi.
Bol to jeden z najkrajších vandrov aký pamätám, navyše bolo sucho a teplo a prvýkrát som spala celkom pod širákom.

O pár rokov neskôr som sa stretla s jaskyniarom, čo tvrdil, že našiel čierny kameň. Bol to prenádherný kameň a bolo zvláštne a príjemné ho držať v ruke. Vravel, že je to tiež opál. Však ja nie som žiaden odborník, či ozaj to bol čierny opál nemôžem potvrdiť ani vylúčiť. Tiež mal obľúbenú historku, ako raz šli na výpravu do málo preskúmanej jaskyne a pred odchodom videl na smetisku takú malú plastovú kačičku s ako sa deti hrávajú vo vani. Tak si ju strčil do vrecka. A potom keď skoro celý deň liezli do útrob zeme a úplne dole našli jazierko, tak tu kačičku posadil plávať na hladinu. Vraj by rád videl tvár tých, čo by po nich liezli do tej jaskyne dúfajúc, že su prvolezci a to sklamanie, že dole už kačička z plastu je.

Tak moje kvietky milené, je už noc a aj mne sa už po postieľke cnie.

Tak dobrú noc a sladké sníčky a nebojte sa, budem vám vyprávať ešte mnohé večerníčky.

P.S. A pre vás, čo by ste o tých baniach chceli vedieť viac prikladám navyše jeden webový odkaz http://www.opalovebane.sk/