VANDA

      Vanda sa vôbec nezmenila, práve naopak sa jej darilo čoraz horšie, avšak okrem neho už nemala žiadne iné sociálne väzby. Tá hŕstka zvláštnych kamarátov, ktorými nahrádzala úspešných a stále sa ďalej posúvajúcich priateľov ešte niekedy z vysokej, na ňu zanevrela. dokonca aj jej rodina sa s ňou už nedokázala ďalej trápiť, takže bola úplne stratená a musela prebývať u neho v hosťovskej izbe, ktorú platil vlastne iba pre ňu, a ktorá bola, ako ona vravela, „oázou jej duševného pokoja“. Bol rád, že jej aspoň takto môže spríjemňovať pozemskú cestu. Už ju ani nemal chuť držať v nejakej vitríne, lebo vedel a tušil, že tento duch je divoký a on nie je predsa nijaký krotiteľ. Nechcel si to priznať, stále túto horkú slinu prehĺtal, ale bol z nej unavený. Duševne a aj fyzicky, lebo niekedy jej o tretej ráno napadlo upratať a prestavať celý byt tak, aby to ladilo s jej náladou a on jej samozrejme musel pomôcť, pretože chcel byť za každých okolností jej hrdina. Tak strašne ju zbožňoval.

    Bolo to čím ďalej tým viac na nevydržanie.Začal si písať s bývalou spolužiačkou, ktorá sa zaujímala o astrológiu a numerológiu. Len tak, pre radosť a vytrhnutie z Vandinho manického blúznenia, ktoré spôsobovalo šrámy na duši všetkých troch. Postupom času, hlavne vďaka nadhľadu bývalej spolužiačky, si uvedomil, že vlastne Vanda už nepotrebuje spasiť, pretože spasená byť nikdy nemôže, a jeho rola a cesta s jej životom sa v tomto bode už musí ukončiť, pretože jeho archetyp spasiteľa sa tu rozchádza s jej slnečným znamením blíženca.

          Absurditu života a role človeka v nej pociťovala každým dňom viac, ako keby jej na krk niekto púšťal veľmi ťažký kameň, ale nedokázala to vysvetliť ani jemu, ani tomu psychiatrovi, ku ktorému ju poslala matka, keď sa to s Vandou už nedalo vydržať. Tvrdili jej, že má mániodepresiu, pretože mala rôzne obdobia nálad. Niekedy mala pocit, že to nepríjemné, čo pociťuje je len nejaká jej ilúzia a jej život je vo finále dobrý, a môže sa z neho bez výčitiek svedomia radovať. Avšak mala tiež momenty hlbokej depresie, kedy jej nebolo ani rady, ani pomoci, lebo sa cítila len ako prázdna schránka bez nejakého vážnejšieho zmyslu. Bolo jej ľúto všetkých životných rozhodnutí a prakticky si aj ona sama uvedomovala, že sa len pusto ľutuje, ale nedokázala si s týmto životným pocitom inak pomôcť. Vanda si vôbec nechcela pripustiť, že by jej takáto diagnóza mala prináležať a netušila, ako všetci okolo nej môžu ten svoj život žiť s takou prirodzenou eleganciou. On, ktorý pre ňu robil vždy to prvé i posledné, sa jej začal čoraz viac vzďaľovať, aj keď sa ona snažila silou-mocou ten vzťah posunúť na ďalší level a skúsiť žiť aspoň pre to, čo si so Stanom môžu vytvoriť.

       Zažili obdobie, kedy sa zamŕzanie ich vrelého vzťahu zastavilo a prežívali skutočne nádherné chvíle. Na Vandu napriek tomu doľahla ťažoba života a on sa začal uťahovať do seba ešte viac, ako predtým. Vande to k zlepšeniu celkového stavu nijako neprilepšovalo. Uvedomovala si, že nemá nikoho iného okrem neho a desilo ju, čo všetko sa môže stať, keď ho stratí. On však začal mať čoraz viac tajností až nakoniec jedného dňa prišiel s tým, že už to ďalej nemôže vydržať. Priznal sa jej, že si píše s nejakou bývalou spolužiačkou, ktorá sa venuje astrológii, a tá mu z jeho horoskopu prezradila, že sa s Vandou ich cesty už dávno rozdelili a teraz idú len na zotrvačnosť. Spomenul aj niečo o nejakom spasiteľovi, hrdinovi a začarovanej princeznej, ale Vande tak pískalo v ušiach, že sa rozbehla a musela sa zavrieť v tej izbičke, z ktorej s ním ešte pred hodinou chcela tvoriť rodinu.