Skutočné príbehy 6

6. Skutočné príbehy

Štátna hymna

Za takzvaného socializmu sa stávali podivné pre súčasnosť neuveriteľné príhody. Vtedy sa každú chvíľu niečo oslavovalo. Raz, už si nespomínam aké to bolo výročie sa v Martine v parku pred pamätníkom povstania, zhromaždili miestny stranícky papaláši s kyticami a vencami v rukách. Nechýbali tam zo škôl nahnaný žiaci a samozrejme vojenská jednotka. Bolo to v čase keď končila pracovná doba a po chodníku za cestou sa hrnuli ľudia s práce domov. Organizátori tohto podujatia asi dúfali, že ľudia sa zastavia a zúčastnia sa oslavy.

Dychová kapela zo Strojára začala hrať hymny. Napred Českú potom Slovenskú a nakoniec Sovietsku. Ľudia nevšímavo prechádzali okolo skoro sa tam ani nepozreli. Takýto cirkus už videli mnohokrát. Zrazu, nevedno odkiaľ sa objavili nejaký muži a začali zastavovať okolo prechádzajúcich ľudí.

„Vy neviete ako sa máte chovať keď sa hrá štátna hymna?“ Napomínali prechádzajúcich občanov.

Reakcie ľudí boli rôzne.

Niektorý ostali stáť a poslušne čakali kým hymny skončia.

Väčšina sa ohradila, že len prechádzajú a oslavy sa nezúčastňujú.

„To určite,“ povedal zlostne jeden muž. „Kvôli vaším hymnám zmeškám autobus!“ Eštebák ho chcel legitimovať, ale muž len hodil rukou a ponáhľal sa ďalej. Eštebák nezvyknutý na takú drzosť len za ním pozeral a vrhol sa na ďalšiu obeť.

Oslava pri puškách prebehla bez účasti občanov.

Keď som spomenul Martinský pamätník ľudovo nazývaný pušky, spomenul som si na problém ktorý vznikol pri výstavbe tejto bronzovej plastiky. Pamätník predstavuje mohutné dohora natiahnuté ruky pracujúcich ktoré zvierajú v hrstiach pušky. Pôvodne mala byť väčšina pušiek obrátená na východ. Ale nejaký starostlivý komunistický ideológ vyhlásil, že sa to musí zmeniť aby si to ľudia zle nevysvetľovali. Preto pušky musia mieriť na západ. Tak celé súsošie otočili opačným smerom. Čo sa už dá o tom povedať. Jedine, že to bola chorobná paranoja.